Ako byť viac vedomejším?
12.05.2015 11:19
Pred nedávnom sme boli v jednom nákupnom centre, urobiť menší nákup. Hľadali sme v regáloch, čo sme potrebovali. Ľudí bolo veľa, každý sa ponáhľal a v nákupných vozíkoch rástli Vysoké Tatry. Hory nákupov. Zrazu sme započuli ako mladí ľudia vedľa nás zjavne sa chystajúci na oslavu povedali- „ No, žranicu už máme...“ Urobte si záver radšej sami... Veľa krát sa mi stáva, že nájdem v obchode na dlážke spadnutý už udupaný rožok. Ľudia okolo neho chodia, nevšímajú si. Ja ho zdvihnem a položím bokom. To, či si vážime potraviny, nech si každý odpovie sám.
Isté však je, že sa stávame robotickou spoločnosťou. Tá potraviny ani nehľadá, len sa chce najesť, alebo nažrať- ako zvieratá. Dnes si možno vybrať naozaj všetko. A za to „všetko“ platíme našou odpojenosťou, ľahostajnosťou a často aj aroganciou, nezáujmom. Už aj vysávač Vám sám povysáva celý dom, kým ste preč. Jedlá zo sáčkov, mlieko pre kojencov z mikrovlnky, umelé nápoje, presýtené farbivami. Každý kto má oči na videnie to iste vidí a vie o tom.
Čo môžeme urobiť pre obnovu?
Pokiaľ nemáme vlastné prostriedky a kupujeme si jedlo z obchodu, aspoň mu preukazujme úctu. Už tým, že vieme prečo kupujeme to a to jedlo. Teda nenakupujeme len podľa ceny, alebo akcií, reklám. Jedlo sa môže nakupovať aj s takou úctou, že ho napríklad do košíka položíme, nie hodíme. Vídam veľa ľudí, ktorí kopy jedla z nákupných vozíkov doslova hádžu ako uhlie do kufrov ich áut. To je úcta k jedlu? Ak človek zje takéto jedlo, čo mu potom dá? Aký bude potom taký človek? Ak vychádzame z názoru, že všetko obsahuje energiu a my sami dávame našu vlastnú energiu do vecí a naopak veci, udalosti, jedlo zase do nás... Potom to okolo nás vyzerá tak ako vyzerá. Aj malý kúsok chleba doma upečeného, pokladaného ako dar s vďakou zjedeného, nám dá oveľa viac sily a životnej energie ako celý tanier narýchlo vyrobeného polotovaru zjedeného roboticky, automaticky a bez vďaky.
Snažme sa odpojiť od všetkých reklamných ťahov, médií, tiež sa posnažte zminimalizovať svoje potreby a nároky. Či už na život, jedlo, partnera a seba. Uvidíte sami koľko zbytočností ste živili a kvôli nim pracovali. A čo podstatné Vám unikalo. Ak vložíme úctu do jedla už pri nákupe a poďakujeme sa za jedlo, že sme si ho mohli kúpiť, zmeníme jeho energie. Akákoľvek vďačnosť, dokáže veľa zmeniť. Tiež sa skúsme pozerať na ľudí, ktorí sa nám zdajú arogantní, ľahostajní aj tak, že oni sami často nevedia ako sa správať. Nemajú z čoho vychádzať. Všetko okolo nás učí chovať sa takto. Rýchlo, plytko, umele. Potom je každý podráždený a nervózny. Čo môžeme urobiť pre obnovu? Odísť trochu nabok a pozrieť sa na všetky naše udalosti z iného uhla. Vážiť si a ďakovať za všetko. Ak nám niečo príde, aj niečo ťažké, prijať to. Prestať horekovať, rebelovať, ale prijať to.
Ak to môžeme zmeniť, pokúsme sa o to.
Ak nie, nadávky len všetko zhoršia. Všetko čo robíme, ako žijeme, na čo myslíme, čo jeme, pijeme, dokonca aj ako spíme, ako jeme, aké máme zvyklosti, to všetko je energia tvoriaca náš život. A našu budúcnosť. Nepodľahnúť tlaku načačkaných farebných zvončekov, ale ísť skutočne úzkou, málo vyšliapanou cestou. Tam, kde chodí zatiaľ ešte málo ľudí. Tam je to dobré. Táto cesta si však vyžaduje aj veľkú dávku sebazaprenia, viery a odhodlanosti. Ak Vesmír uvidí, že sme sa rozhodli kráčať po tejto ceste, pošle nám skúšky. Aby nás preveril, vymlátil nás ako klasy. Oddelil plevu a zrno. Tiež nám pošle i pomoc. V podobe ľudí, situácií a vlastnej sily. Vždy nám prídu len také skúšky na ktoré už máme...
Voda, vodenka...
Skúsme si to napríklad s vodou. Roky som pil vodu z vodovodu. Zdala sa mi dobrá a normálna. Však každý pije vodu, tak je to jedno odkiaľ je. Voda je len voda. Nič viac... No ak človek zakúsi vodu z lesného prameňa už nebude chcieť inú. Len obyčajná chuť ho presvedčí. Začína to chuťou. Potom príde na rad čerstvosť, sila vo vode. Zrazu človeku viac chutí piť len čistú vodu. Napije sa Pepsicoly a odrazu je pre neho prisladká. Chute sa mu upravia, pomaly vylúči niektoré prisladké, prislané potraviny. Pozrie si nejaký dokument o vode a jej sile.
Porovná si vodu z vodovodu a tú, ktorú pije teraz. Porovná seba predtým a teraz. A už sa to na seba lepí. Z obyčajnej vody je teraz živá, liečivá voda. Je možné že po vodu si bude musieť chodiť napríklad stúpaním ku prameňu. Bandasku, demižón plný vody bude musieť v rukách nosiť až ku autu, kde ho naloží do kufra. Cestou sa mu bude zdať bandaska ťažká, môže zakopávať, alebo prebrodiť s ťažkou bandaskou potok, aby vodu získal. To je všetko symbolika, ktorá mu má pripomínať, aby si takúto vodu naozaj vážil. Že síce za ňu neplatí peniazmi, no platí vlastným úsilím, námahou. Poznáva seba samého. Možno by bolo lepšie otočiť doma kohútikom, vodu by mal hneď. No aká by to bola voda, odkiaľ a aké energie by obsahovala, tento človek už tiež vie. Radšej si teda vyjde ku prameňu, odkráča si cestu, aj sa potkne, šmykne, no poďakuje sa za túto živú vodu. V tom okamihu sa aj on stáva viac živším.
KAM ĎALEJ? - PREČÍTAJTE SI AJ
