Zjazdovky.

Keď som videl veľa ľudí čakať pri vlekoch, nasadnúť a nechať sa vyviesť až na kopec... videl som ako sa spúšťajú dole a stúpajú nahor. Ako voda a para. Možno ste sa nad tým takto nezamýšľali, ale ja áno. Pripadá mi to veľmi neprirodzené. Na to, aby si človek užil lyžovanie na zjazdovke väčšinou lyžuje po miestach, kde boli pred rokmi stromy. Tieto museli kvôli jeho slabej chvíli a vášni, spíliť. Urobíme tu zjazdovku, zarobíme. Vyrúbeme tento pás lesa, dobre? Je to plytké. A mnoho ľudí lyžujúcich na takomto svahu si to vôbec neuvedomuje. Neuvedomujú si, že za ich rozkoš z lyžovania musela zaplatiť draho naša Zem? Že aj týmto nepriamo ako keby podporovali devastáciu krajiny? Rozumiem, že je to paráda spustiť sa a užívať si vzduch, rýchlosť. No treba ísť pod povrch. Začnime to už konečne robiť.  Človek sa postaví do fronty na vlek, počká si, nasadí si medzi nohy vlekovú palicu a ten ho vynesie nahor. Tam sa pokochá, spustí. Zíde dole a to isté sa opakuje. Kde je prirodzenosť? Oveľa prirodzenejšie sú podľa mňa bežky. Bežkovanie nenarúša krajinu, pôsobí ticho, súladne s lesom. Na bežky nepotrebujete klčovať les kvôli zjazdovkám. Na bežky môžete ísť a ste tichí, ste súčasťou lesa a krajiny. Na zjazdovke sa človek črtá skôr ako umelo dosadený, nie je tam súčasťou. Len prišiel, odstál si rad a užil si. A zaplatil. To je hlavné. Ak niekomu pomáha takéto lyžovanie, je to len dobré. Má iste veľa pozitív.