Život- aký je náš vzťah k nemu?

10.05.2015 19:56

Aký je môj vzťah k životu? Kde sa práve teraz vo svojom živote nachádzam? Prečo sa mi v živote deje to a to? Môžem to nejak zmeniť? Mám na to vplyv? Prečo v sebe cítim úzkosť, radosť, strach, pochybnosti? Mám pocit, že ma život zrádza? Že mi nedáva to, čo potrebujem...

 

Ak máme v sebe podobné otázky, veľmi často tento problém vystihuje podvedomá nechuť k životu. Životu ako takému so všetkým čím je. Výzvami, ľahkosťou, radosťami, úsmevom, plačom, starosťami, bolesťou, neochote meniť sa, ochote pracovať na sebe, postaviť sa k mnohým veciam, utekať pred nimi. Nechuť k životu. Strach z neho. Pocit že tu nepatrím a radšej sa zavriem do seba... Zamknem dvere pred životom... Veľa ľudí má takéto myšlienkové pochody. Pozrieme sa ako s tým pracovať...

 

 

Všetko si ukážeme na praktickom príklade. Potrebujete iba čas na seba a priestor, kde budete sami. Nič a nik Vás nebude rušiť. Môžete si pustiť pokojnú hudbu, najlepšie bez slov a spevu. Je vhodné vypnúť telefóny, televízor, aby bolo okolo Vás čo najmenej rušivých prvkov.

 

Cesta k sebe...

Posaďte sa a dbajte, aby ste ruky ani nohy nemali prekrížené. Môžete si aj ľahnúť. Ak sedíte, precíťte dlážku, podlahu, zem pod nohami ako oporu. Môžete si predstaviť ako z Vašich nôh vychádzajú korene priamo do zeme. Dostatočne sa predýchajte a uvoľnite sa. Skúste vystrieť chrbát. Dýchajte viac do brucha. Vnímajte ako sa Vám rozťahuje a sťahuje. Je tiež veľmi dobré s vďakou a úctou, zo srdca požiadať o svetelnú ochranu a múdre vedenie v mene Svetla a Lásky.

Cesta k sebe, Gašparík, Trenčín

 

Ste uvoľnení a ste konečne sami. Máte na seba čas.

 

Zatvorte oči a predstavte si, že sedíte na piesočnatej, čistej pláži. Okolo Vás nikto nie je, žiadny človek, zviera. Len Slnko a teplo. Za sebou máte ostrov s palmami, všade je útulne a príjemne. Pred sebou máte široký oceán. Vinie sa okolo ostrova. Jeho vody sú hlboké a záhadné. Vychutnávajte si to ticho a pokoj. Ste tu iba Vy. Stále sedíte, alebo stojíte na pláži. Môžete sa tu poprechádzať, všimnúť si okolie. Po chvíli si odložte šaty a vyzlečte sa donaha. Postavte sa kúsok od vody. Stojíte tak, že voda na Vás ešte nedočiahne. Pozeráte sa uprene na oceán a len dýchate. Prezeráte si vodu. Aká je tá voda? Má veľké vlny Či len malé? Pláva na nej niečo? Je čistá? Akú má farbu? Ako vonia? Aký je váš pocit z nej?

 

Vstupujeme do Života.

Toto je okamih, keď vstupujete do života. Oceán je život. Váš život do ktorého ste sa vedome rozhodli vkročiť. Oceán predstavuje všetko, čo sa v našom živote deje. Čo ste už prežili a čo Vás ešte len čaká. Je tam všetko. Pády, výšky, smiech, plač, stretnutia, odlúčenia, všetky naše životné situácie, sklamania, krivdy, ukážky, víťazstvá, objatia, zážitky, dary, prekvapenia, rodina, deti, život, smrť, odlúčenia, stretnutia. Tento oceán je teda život samotný. Je to ale iba Váš život. Súvisí hlavne s Vami.

 

 

Okamih, keď pred oceánom stojíte nahý-á, by sa dal prirovnať k času pred zrodením duše, inkarnáciou. Ostrov na ktorom stojíte je život na iných úrovniach a dimenziách. Ostrov teda predstavuje nepozemský život, ktorý nasleduje po smrti. Ale oceán je pozemský život. Vy viete, že na ostrove Vám bolo dobre. Bolo tu všetko a ešte viac. Pokoj, kvety, ticho, príjemné teplo. No to, čo potrebujete k vývinu Vašej duše, tie pozemské školy a skúsenosti, vzťahy, ktoré sa dajú získať hlavne na Zemi- to predstavuje oceán. Vy viete, že potrebujete ísť do oceánu, pretože na ostrove nikdy nezískate skúsenosti, ktoré Vám dá iba život na Zemi.Gašparík, Cesta k sebe, ostrov. more,

 

 

Viete, že to nebude ľahké, pretože ste si toho naplánovali veľa. V oceáne sú už časti Vášho života, ktoré poznáte a ktoré viete iba Vy. Teraz máte možnosť opäť do Vášho života spätne vstúpiť a vedome prijať túto výzvu.

 

 

Teraz môžete kráčať k vode a sledujte, či sa Vám do nej chce, alebo nie. Váhate? Alebo idete ľahko? Plávate, alebo sa topíte? Ak ste vo vode- ako sa tam cítite? Ako sa cítite vo Vašom vlastnom živote? Môže sa Vám stať, že stretnete žraloka, alebo niečo podobné. To sú strachy, ktoré máme. Pochybnosti. Nechcete sa vrátiť na ostrov?

 

 

Tu je nanajvýš dôležité sledovať svoje emócie a pocity. Po meditácii si môžete všetko zapísať. Napríklad. Mal som strach, že sa utopím. Hľadal som maják, alebo loď. Bol som šťastný. Nedosiahol som na dno. Voda bola studená. Poznal som to tam. Bál som sa, cítil som žiaľ za ostrovom. Tešil som sa, že som vo vode. Voda bola čistá a teplá- a podobne... Pozorujte a vnímajte Vaše emócie,pocity a vnemy. Obsahujú v sebe veľa indícií.

 

Toto cvičenie nám umožní pozrieť sa aký máme vzťah a postoj k životu. Pretože často sa o niečo snažíme a pracujeme na tom, chceme veľa zmeniť- no ak máme v sebe podvedomú nechuť žiť, alebo strach zo života- ideme stále ako na ručnej brzde. Nie sme v živote plne prítomní a radostní. Je to akoby sme išli v aute a vedome v ňom byť nechceme, nepáči sa nám, ale nemôžeme z neho vystúpiť. Jediná cesta je ho prijať také aké je a poďakovať sa mu. Poznať ho.

 

Máme moc to zmeniť.

Ak máme nechuť žiť a byť tu na Zemi, potom podvedome vysielame tieto energie do okolia a taktiež do svojich plánov a vízií. Tým si ich sami blokujeme a ani o tom nevieme. Preto je tak dôležité vyriešiť si vzťah k životu. Týmto cvičením ľahšie zistíme, kde máme nedostatky, alebo podvedomé strachy. Tým ich môžeme ľahšie zmeniť.

Maják, Gašparík Peter, Cesta k sebe,

Sme viac než si myslíme...

Toto cvičenie, ako všetky moje články, Vám predkladám z vlastnej skúsenosti. Musel som ho niekoľko krát robiť, aby som sa naučil v oceáne cítiť bezpečne. A stále sa k nemu vraciam a skúšam, čo ma ešte v oceáne obmedzuje, čo mi tam nesedí... Človek si často myslí, že už veľa urobil a zmenil. No my sme multidimenzionálne bytosti. Máme v sebe oveľa viac než si dokážeme uvedomiť a predstaviť. Sme súčasťou skutočne obrovského a významného príbehu. Prešli sme si mnohým a mnohým... Práve takéto podvedomé vychytávanie starých blokád nám umožňuje vnútorne rásť a spoznávať sa. Skutočne a vedome úprimne na sebe pracovať.

 

Môžete ho prevádzať napríklad pred spaním na desať minút, alebo ráno po prebudení. Hocikedy, keď sa na to budete cítiť a mať chuť sa o sebe dozvedieť niečo viac. Možno na prvý krát sa Vám do oceánu nebude chcieť ísť. Nevadí. Skúšajte znova a znova... Prajem Vám krásnu plavbu.

 

Pozrite si aj: