Ako sa vymaniť z osídiel médií?

Televízor. Rádio. Funkčný satelit. Spýtali ste sa, čo by sa stalo, keby sme boli čo len týždeň bez týchto darov civilizácie? Čo by sme robili? Aká je skutočná dôležitosť médií v našich životoch? Informovať, či nás loviť?

Nová doba...

Vymoženosť tejto doby je skvelá, no má i svoje tienisté stránky. Napríklad evokuje potrebu ovládať ľudí. Mať ich vždy pripravených čokoľvek podniknúť a ťahať pritom nežne za vlasy s ideou technického rozvoja. „Kamže kam, človek? Kde si sa stratil? Ale čo Ťa tam po lesoch, cieľoch, doma budeš, pekne si prepínať Tvoje nové LCD-čko s digi telkou k tomu. "Ty ešte nemáš ten nový program? Veď tam hrajú samé cooolll veci. Nie, nerob to! Traf ho ho bastarda, čo nevidíš, že po tebe pália z guľometu? Mami, on ma nechce pustiť k počítaču, mááámíííííí...“ Vidíte čo sa deje? Doba nás učí. Alebo mučí? Skutočne potrebujeme médiá k tomu, aby nám zahlcovali mozog balastom?

Večerné správy.

Zjaví sa krásna a šarmantná moderátorka s umelým make-upom. Začne rozprávať o vraždách, krádežiach. Sedíme pred telkou a hltáme to. Čo sa deje? Vedome a chcene sa napájame na signál danej situácie. Náš mozog začne produkovať rovnakú vibráciu, ako bola na mieste tej nehody. Začneme sa pohoršovať - „No pozri sa ako je toto možné? Veď prečo tam nebol ten strážnik? Ja by som ho nakopal.“ – Nadávame. Príde k televízii žena a začne pridávať do ohňa - „Kde je ten Boh, keď sa toto stalo? Kde je spravodlivosť? Och tak veľmi ich ľutujem úbohí ľudia.“ - Vidíte to? Toto sa deje pri večerných správach každý deň. Sami sa ničíme takýmito negatívnymi informáciami, keď si nimi dobrovoľne zapĺňame naše domovy. Hnevá nás, keď vidíme nespravodlivosť a chceme s tým čosi urobiť. Lenže všetko si potom priťahujeme k sebe. Na vytvorenie podobnej nálady, ktorá vibruje na frekvencii tragickej reportáže treba len málo. Zaujať a chytiť. Médiá tu využívajú magnet negativity. Áno doslova. Negativita vždy priťahuje ľudí. „Tam sa dvaja bijú, poď sa pozrieť! Tam horí auto! Kde? Ukáž!“. Skutočne tak potrebujeme vedieť, kto koho zmlátil, kde sa stalo to a to a čo sa robí vo svete? Zaujímame sa veľa iným, len sebou veľmi málo. Zabúdame, že veci, ktoré skutočne potrebujeme Vám prídu aj samé.

Súvis bez logiky.

Televízia nás väčšinou oberá o čas, ktorý môžeme stráviť so svojimi blízkymi. Nedáva našej vôli, srdci a mysli priestor na samo štúdium. Chrlí na človeka mnoho podnetov, ktoré nestačí spracovávať. To sa odráža na správaní, myslení a prežívaní určitých udalostí. Malé deti sú veľmi vnímavé. Ak ich necháte celý deň hrať počítačové hry, kde je treba každého pozabíjať a až vtedy je človek uznávaný, kam to speje? Dieťa si osvojí túto situáciu a začne si podľa nej tvoriť vlastné hodnoty. – „Dobre. Som dobrý a silný, len keď ubližujem“ - Kľudne si toto môže pomyslieť a rodičia o tom nemusia vedieť. Príde do škôlky, kde sa stretne s podobne zmýšľajúcimi deťmi a celé presvedčenie si len utvrdí. Väčšina rodičov sa dnes málo venuje svojim deťom, pretože by nestíhali ich kariéru. Zámožné matky si dávajú varovať svoje deti nielen na krátky čas, ale aj na celé dni, pričom oni sú na služobnej ceste. Stáva sa, že pestúnka dieťa aj kojí. Vzťah matky a dieťaťa je veľmi potrebný a tak ako sa na ňom pracuje teraz, taká bude i budúcnosť. Budúcnosť si predsa vytvárame v našej prítomnosti. Počujeme správu z rádia a hneď sme rozcítení. Chytí nás. Akosi považujeme za potrebné tomu venovať náš čas, pretože sa bojíme, že by sme už neboli „on line“. Vyhovárame sa, že potrebujeme mať prehľad o tom, čo sa deje vo svete a potrebujeme reagovať na mnoho súvislostí. Stále niečo potrebujeme a naháňame sa za veľa vecami. V aute nám hrá rádio a v ňom reklama, ktorá nám dáva do hlavy jasné signály – „Kúp to, my sme tí najlepší! Ostatní na nás nemajú“ - Vyjdete z auta a vojdeme do obchodu, kde z pusteného rádia hlásia správu o snehovej kalamite. Hneď zabudneme, čo sme chceli kúpiť a všetku našu pozornosť vrhneme na prijatie tejto správy. Vychýli to našu myseľ a pocity.

Vzory?

A my môžeme opäť nastúpiť do auta s nepríjemnými myšlienkami ako – „No nechcel by som tam teraz byť. To je ale strašné.“ - sadáme do auta a pozeráme na veľký bilboard, kde je dievča v pubertálnom veku zmaľované ako veľkonočná kraslica. Povieme si- „Ach to je ale strašné.“ - alebo sa nám to zapáči a chceme byť ako ona, či on. Muži vidia svalnatého Herkulesa a chcú ním byť. Ženy zase krásne šaty a štíhlu ženu v nich. Môžu mať nadváhu a to ich hneď oberie o myšlienku, že aj oni sú pekné. Zavrhnú seba a celú svoju pozornosť prenesú na vysnívaný ideál. Kde to sme? Komu slúžime? Pod akou zástavou bojujeme? Máme nejaký cieľ? Prídeme domov a pustíme telku. Len tak, veď treba, aby niečo hralo. Čo budeme potichu? To sa nepatrí! Budem ako krt sedieť v tichu? Zapne sa obrazovka a človek si varí večeru. Zrazu počuje reklamu, ktorá ho natoľko zaujme, že jedlo nechá tak a odbehne k telke. Všimne si, že toto si musí kúpiť, lebo inak umrie. Zavolá svojmu známemu a pochváli sa čo videl. On mu povie, že to je síce dobrý výrobok, ale málo vydrží a je drahý. Samozrejme dotkne sa podstaty nášho človeka a začnú sa spolu dohadovať. Môže, ale aj nemusí to skončiť hádkou. Vyvolá sa nervozita, možno hnev. „Ako niekto môže pochybovať o tejto novinke? Veď je najlepšia! Sú na ňu samé reklamy! Čo to nechápe? Čo by bola v reklame nejaká hlúposť? To je ale idiot“ Takto pekne si ide opäť k večeri, ktorá je už nasiaknutá nervozitou. Jedlo síce pekne vonia, no je nefunkčné. Ako často jeme nefunkčné jedlá? Priznajme si to. Zjeme takúto večeru a všetko do seba dostaneme.

Stačilo!

Viete, čo chcem povedať. Televízia je dobrá, no je zneužívaná. Príliš veľa pri nej sedíme, pretože nám ponúka zábavu a činnosť okamžite. Stlačíte gombík a šup. Už sa môžete smiať, báť, vzrušiť sa, či kochať. Celý svet máte na dosah ruky, že? Je to fajn! To isté platí s internetom, bulvárom, rádiom, počítačovými hrami. Všade sa ponúka hlavne lacná zábava. Hneď a okamžite, pretože ľudia sú nervózni a nechcú na nič čakať. Chcú mať všetko hneď. Prečo sú bulvárne časopisy najpredávanejšie? A čo tak toto. Televíziu zapneme vtedy, keď si potrebujeme niečo zistiť, či máme vytipovaný program. Ostatný čas sa venujeme sebe, či svojej rodine. V rádiu počúvate stanicu, kde sa málo rozpráva a hrajú tam príjemnú hudbu. Večer si pustíte televízor preto, aby ste si oddýchli a nechce sa Vám venovať knižke, či ísť niekam na prechádzku. Chcete vypnúť. To je v poriadku. Treba sa pozorovať a nedovoliť nikomu ovplyvňovať Váš život. Aj s telkou, rádiom, či internetom sa dá napredovať. Len si treba vedieť určiť hranice. Pokiaľ sa prekročia, dopadne to zle. Nájsť si vo všetkom to krásne. Neurobiť si z ničoho mamona, či ideál. Aj keď nás to niekedy poriadne zvádza. Ak k sebe obmedzíte vplyv médií, veľa získate. Chce to odvahu! Čo môžete získať?

Seba.

Získame predovšetkým viacej seba. Budeme mať viacej času na seba a svojich blízkych. Keď sme predtým pred nepotrebným a lacným filmom sedeli aj tri hodiny, teraz ich máme voľné a je na nás, čo urobíme s voľným časom.  Môžete začať niečo čítať, zaujímať sa, či objaviť pre seba novú záľubu. Môžete pozvať vašich priateľov na kus dobrej reči. Posilniť vzťahy a dôveru. Utužíte kontakty. Miesto rýchleho jedla, ktoré treba uvariť, lebo pôjde seriál, sa len pousmejete. Navaríte si v pohode. Pustíte si dobrú hudbu, zapálite sviečky a pripravíte jedlo bez stresu, reklám, správ z telky. Budete mimo informačný prievan. Zistíte, že väčšina vecí, ktoré Vás hnevali, prichádzali z vonku. Stíšite sa. Ide o to nájsť pre seba cestu pri akej sa nájdete. A tá sa dá nájsť hlavne v tichu, ktoré v sebe vytvoríte. Každý deň nám v hlave víri mnoho nespracovaných myšlienok. Podnety z okolia, zložité vzťahy, práca, peniaze. Ak do toho pridáte vplyv médií, tak sa všetko len zhorší. Čo nemáme v sebe to nás nevzrušuje. Takže ak máme v sebe potrebu lacnej zábavy a za šťastie považujeme sledovanie tele novely, bude to pre nás šťastím. Každý človek je iný. Rozdiel je len, koľko také šťastie vydrží a či sa oň dá oprieť. Keď čo len na polovicu vylúčime lacné programy, oberajúce nás o čas, získame ho pre seba. Môžeme sa tak vnútorne stíšiť a konečne sa venovať podstatným veciam. Sebe. Odíďte z toho života preč. Na chvíľu.

Odíďte preč.

Niekedy je doslova treba odísť z okolitého sveta.  To môžeme urobiť aj vylúčením akýchkoľvek médií. Vyskúšajte na týždeň. Potom porovnajte. Zistíte, že sa v prvé dni nudíte. Ak v sebe nemáte hodnotné šťastie, máte potrebu si ho nahrádzať lacnou zábavou. Šťastný človek nepotrebuje tieto návnady. Je šťastný aj keď plače.  Ak na Vás príde slabosť, prijmite ju.  Predstavte si situáciu. Ste srnka. Pasiete sa pokojne v lese a vychutnávate jedlo. Trávu, Slnko, pohodu. Neprenikajú k vám žiadne informácie o chystanom love na Vás. Len si žujete svoj trs. Pritom si s inými srnami a zvieratami vychádzate dobre. Zrazu však do lesa príde roj pytliakov a húfne Vás začnú hnať z miesta na miesto. Chcú Vás uloviť. Vy utekáte, kričíte, chcete sa zachrániť. Spočiatku sa Vám to môže zdať zábavné, pretože ste sa už nudili. Trsy trávy sa prežúvajú tak pomaly. Tak beháte a máte radosť. Nebeháte ale preto, že chcete. Vy musíte behať, pretože keď sa zastavíte, môžete dopadnúť veľmi zle. A tak bežíte. Chcete sa už zastaviť pri studničke, no nemôžete. Radšej budete smädný, ale zostanete žiť. Tak utekáte a zrazu máte toho dosť. Chcete si oddýchnuť a podarilo sa Vám zmiasť pytliakov. Sedíte pod stromom, ale neoddychujete. Stále počujete v diaľke hlasy. Aj keď spíte a sníva sa vám o tráve, čo keď prídu a chytia Vás? Tak utekáte aj keď nie ste oddýchnutý. Pýtam sa. Má to zmysel? Kde máte čas na svoje pokojné žuvanie trávy a pasenie sa? Kedy si môžete vyčistiť, či olízať zranené kopýtko, keď na to nemáte čas?

Kto na nás poľuje?

Spomeniem napríklad - Bulvár. „Ten a ten má toľko miliónov a ja nemám nič. Zlodej jeden, určite ich nakradol! Fiflena namaľovaná. To by som vedela aj ja sedieť za tým pultom a hlásiť správy. Koľko zarába? Čoooo??? Toľko?  Ja musím robiť za pásom ako otrok a ona sa len s niekým vyspí a má zarobené na celý život!“ Smutné. Takto to žiaľ funguje. Či už je to bulvár, telka, rádio. Ľudská závisť je nevedomosť.

Ale predsa aj vy sa môžete pokúsiť ako žena zbaliť chlapíka a vyspať sa s ním. Aj vy sa môžete pokúsiť hrať futbal a za jeden zápas zarobiť pol milióna. Môžete! Tak choďte a skúšajte, ale nesúďte. Náš život  sme si sami vybrali. Nemáme právo odsudzovať a posudzovať. Vypnime telku a zapnime seba. To, že vedome hovoríme takéto slová o iných svedčí, že náš život nie je v poriadku. Keby sme boli šťastní a spokojní tak doprajeme aj druhým bez toho aby sme o tom hovorili. Miera nášho šťastia záleží len od nás samotných. Preto ak patríte k ľudom, ktorí si krátia dlhý čas a "zabíjajú nudu“ prepínaním programov, či klebetami, zamyslite sa. Je to potrebné? Ako sa cítim pri tom všetkom? Ako vyzerá môj život teraz a aký by mohol byť, keby urobím so sebou to a tamto?

Máme vždy na výber.

Skúste sa viacej zhovárať a vchádzať do seba. Moderný človek preto často nedokáže meditovať a vnútorne sa stíšiť, pretože je plný. Plný hlúpostí. Plný prázdnoty. Naplňte sa sebou a nie osudmi iných, ľútosťou nad nimi a rozoberaním ich života. Privádzame si do seba cudzie a zbytočné informácie. Stíšme sa. Sadnime si na sedačku a vypnime. Keď sa chceme zaplniť, treba sa najprv vyprázdniť. A to urobíte najlepšie zamedzením zdroja. Zdroj je vonkajšie prostredie. Menej sa zaoberajte svojim susedmi, ľuďmi okolo. Viacej sebou. Každý si žije aj tak život hlavne pre seba. Až potom môže pre iných. Naopak to nejde. Najdôležitejšie je uvedomiť si, že máme vždy na výber. My sa rozhodujeme.