Je čerstvé pečivo naozaj čerstvé?
10.05.2015 19:30
Možno sa pamätáte na staré seriály, kde sa tvorcovia chceli priblížiť budúcnosti a vyobrazovali nám tam jedlo v tubách, tabletách, krémoch. Dali ste si jednu tabletku a mali ste plné brucho výdatnej dobroty. Keď som bol malý, tešil som sa tomu, bude to vraj sranda. No teraz, keď som o niečo väčší a starší, vidím to, že doba tabliet naozaj prišla. No nielen v liekoch, ale aj v potravinách. S istou nadsázkou tá doba je v nás. Je tu. Žijeme ju a platíme. Podporujeme a ako nám je pri tom dobre, bisťu.
Ako Vám chutí polročná bagetka?
Už nie je žiadnym tajomstvom, že veľké obchodné reťazce okrem dovážaných pečív a chlebov, ktoré blízke pekárne upečú, predávajú aj pečivo z polotovarov. Či chceme, alebo nie, skoro všetky tie taštičky plnené lekvármi, čokoládou, pudingami, likérmi, predávané v kauflandoch, hypernovách, teskách, bilách, lidloch a podobne - sú polotovary. 
Často sa jedná aj o kaiserky, špeciálne chleby a iné. Navonok síce vyzerajú vábne, majú krásny vzhľad, chrumkajú a voňajú úžasne. No keď vtáča lapajú, jasné, že mu musia spievať pekne. Inak by ho nechytili. No a vtáčkovia sme my, pretože sa väčšinou chytiť dáme. Tieto výrobky boli privezené ešte ako zmrazený polotovar do obchodu. Tu majú vlastné pece, kde ich za desať minút upečú a šup s nimi na predajné miesto. A cena vôbec nie je malá. Ani finančná, ani zdravotná. A už vôbec nehovorím o tej etickej, ktorá sa tam už nezmestí. Prečo z toho robím takú vedu, keď tie koláčiky sú tááááák chutné?
Umeliny? Čo iné...
Zmrazený polotovar má záručnú lehotu aj pol roka. Napríklad v Belgicku pripravia asi päťsto čokoládových croissantov, naplnia ich nekvalitnou čokoládou, do múky pridajú aditíva, aby sa v nej netvorili plesne /aj keď vo veľkých množstvách takto predávaných výrobkov sa plesne tvoria, len ich nie je vidieť!/, zmrazia ich a uložia do mraziacich boxov. Takto šokovo upravené cesto tam môže vydržať aj pol roka. Jedného pekného dňa príde objednávka zo Slovenska. Vraj tam a tam potrebujú veľa čokoládových croissantov, pretože chcú urobiť akciu. Samozrejme, aby sa manažéri mohli nabaliť. Na Slovensko príde z niekoľko tisícovej vzdialenosti kamión so zmrazenými croissantami. Tie sa dopravia do obchodu. Tu majú vlastné pece, kde za desať minút vyjde z pece priamo na pult s cenovkou naspodu milý, chrumkavý, pekný, tak polročný chemický croissant, ktorý už aj zabudol, že nejaký svet jestvuje. Tento výtvor, si niekto kúpi a krásne ho spapká... Predtým ho ale upúta reklamný slogan- „U nás vždy všetko čerstvo upečené“... – a práve preto si tú dobrotu kúpi...
Prečo? Lebo!
Je to lacnejšie, obchody nemusia miesiť cesto a robiť namáhavú prácu s prípravou, kysnutím a skladovaním cesta. Majú to hneď hotové, už to len upečú. A pritom je to žiadané, zákazníci sa idú doslova pobiť, pretože ak sa to dá do akcie, všetko sa predá. Je to teplé, chrumkavé, čerstvé, mňam... Tak my slováci jeme za pomerne drahý peniaz absolútne nekvalitný tovar, naplnený takým množstvom chémie, že ak by ste si dali pol deci Domestosu tak v porovnaní s tým jete bio potravinu. Možno preháňam, no každý to pozná. Zostali sme tak leniví, tak je nám všetko ľahostajné, tak si necháme kydať na hlavu! Akosi sme nepriamo dovolili, že u nás môže všetko každý. Nik nevie niečo povedať a ak aj povie, je v tom sám. Ostatní sklonia hlavu, pohľad vľavo, do zeme, a nič sa nedeje. Veď to on je ten divný! Nám je fajn, my sme spokojní! Pritom obchody sa dopúšťajú jasného podvodu na zákazníkovi, keď propagujú čerstvosť takéhoto výrobku! Nemožno.
Veď taký výrobok sa zamiesil možno pred dvomi mesiacmi, keď nie viac a takéto pečivo už nemôže byť v pohode. Výrobok by sa už nemal propagovať ako „čerstvý“, ale ako „vyrobené zo zmrazeného polotovaru“. Lenže to by si nik nekúpil. Možno pár flegmatikov. Výrobca u nás m
á zo zákona udávať len obsah aditív a alergénov v takomto pečive. Nie to, či je, alebo nie je upečené z polotovaru. Poďakujme sa našej legislatíve. Toto isté sa týka výrobkov ako pizza-rožok, kúsky pizze, špeciálne bagety, prifarbené kaiserky, špeciálne “celozrné“ chleby, ktoré celozrnú múku nikdy nevideli, pretože celozrná múka nie je čierna ako uhoľ...
Takéto jedlo nás veľmi poškodí, pretože nemá už takmer žiadnu energiu. Obsahuje letargickú, apatickú, neznámu energiu, ktorá sa v nás usadí a potom sme rovnakí ako to, čo jeme. Je nám skoro všetko jedno, nemáme záujem o niečo nové, iné, uspokojíme sa s tým, čo nám ponúkne, niekto na podnose, ktorý má síce na sebe zlatý obrúsok, no pod obrúskom je plesnivý. Nám to potom stačí.
Ak k tomu pridáme málo pohybu, sedenie pre telkou, pozeranie lacných brakových programov, otrasnú psychohygienu ako klamstvá, neúprimnosť, žiadna sebareflexia, neúcta, agresivita, neschopnosť hľadať všetko najprv v sebe... Ufff... Kam to spejeme! Umývame si ruky, keď si ocikáme prst na malej potrebe ako šialenci, pretože vlastná moč, to je niečo hnusné a pritom krásne papkáme jedovaté všehochute a ešte za to aj platíme. To nám chutí, to je dobré. Kľudne si kupujeme zeleninu z Ekvádoru, Talianska, Chille a chutí nám. Naša sa už ani nepredáva a ak áno, obchodný reťazec urobí obrovskú reklamu v znení- „Pozrite! Akcia! Máme Slovenské uhorky, slovenské, rýchlo sem.“- No na hlavu postavené. Pritom slovenské výrobky majú byť všade a tie zahraničné sa majú takto ponúkať. U nás je to opačne a nám sa to asi páči. My sme to dovolili.
Aké pečivo teda jesť?
Z výživového hľadiska určite celozrné, alebo aspoň grahamové. Aj na to treba dobre natrafiť, pretože niekde je grahamový rožok takmer biely a úplne gumový. Dajú sa ale nájsť aj kvalitné grahamové pečivá. Osobne by som odporúčal jesť len tuzemské chleby, žiadne špeciality nachádzajúce sa medzi koláčikmi, marhuľovými taštičkami a podobne. Pozrieť si vždy výrobcu a dátum spotreby. V každom obchode predávajú pečivo, ktoré sa vymiesilo, vykyslo a upieklo v blízkych pekárňach. Dobrý chlebík je Bevit, balený, ten si brávame, má dobrú energiu. V Lidli kupujeme len grahamové rožky, ktoré určite nie sú polotovarom. V zásade platí pravidlo- Čo je načačkané a čo až príliš osvietené, propagované, na vyšších regáloch, to nebrať. Prestať kupovať všetky tieto lekvárové praclíky, taštičky, závitky, mušličky a iné výtvory.
Platí tiež pravidlo- jednoduchosť a hlavné potraviny. Chleba slovenský a rožky. Nájsť si obchod, kde sú dobré výrobky a kupovať odtiaľ. Stanoviť si priority. Napríklad. Odtiaľto kupujeme len toto a toto. Z iného obchodu hlavne tento výrobok. Sledujte si aj ceny, kvalitu, či je zo Slovenska, alebo z iného štátu. Sledujte si kvalitu. Platíte za ňu predsa. Možno sa to zdá prehnané, no ak to takto aspoň sčasti urobíte, zistíte, aké hlúposti ste kupovali a nemuseli ste. Naozaj hlúposti, pretože keď vidíme čo pred nami kupujú ľudia, keď vykladajú tovar na pokladničný pás, niekedy nechápeme. Zistíte, že menej je viac a je Vám akosi lepšie. Viete, čo kupujete. A sú to predsa Vaše peniaze, Vaša energia!
Ako z toho von?
Najlepšie je vzdelávať sa a snažiť sa byť čo najviac sebestačný. Ak máte možnosť ísť si nazberať bylinky, tak to urobte. Predtým ste si kupovali v Kauflande prieduškový čaj a ani ste sa nepozerali čo obsahuje. Hlavne, že šikovný výrobca napísal na obal- Prieduškový. To stačí. Môžete sa uspokojiť aj s týmto. Takýto čaj je neškodný. Kúpite si ho a možno Vám pomôže. No dáte zarobiť niekomu, kto to až tak nepotrebuje, určite si neváži Vás a Vaše peniaze. Dáte zarobiť systému. Ak chcete takýto čaj, nájdite si malopredajcu, človeka, ktorý má obchodík s čajmi a kúpte u neho. Garantujem Vám, že takýto čaj bude mať lepšiu energiu a podporíte človeka, ktorý to potrebuje určite viac ako napríklad Kaufland. Alebo skúste tretiu variantu. Ísť do obchodu, kúpiť si knihu o bylinkách a sám si nazberať. Takto síce zainvestujete viac ako len za jeden čaj, no naučíte sa zberať bylinky. Toto poznanie vo Vás vydrží už stále a môžete ho odovzdáva
ť druhým.
Vyrastiete v sebe a rozšírite si vedomosti, skúsenosti. A to nehovorím akú budete mať radosť, keď nájdete na lúke bylinku, ktorú ste poznali z knižky. Prídete domov, dáte ju nasušiť a urobíte si z nej čaj. Chutí Vám. Je iný ako z obchodu. Máte radosť, že ste urobili niečo, čo Vás otvorilo novým možnostiam. Za istý čas idete do obchodu znova a vidíte ako ľudia nakupujú na zimu čaje v sáčkoch, len aby boli zdraví. Vy ste predtým nakupovali tiež. Teraz sa už len pousmejete, pretože viete, že máte doma Vaše vlastné bylinky z lúky.
Ste akísi iní, samostatnejší a určite aj na seba hrdí. Veď pred rokom by ste ani nesnívali o nejakých bylinách z lúky. Možno ste ani nevedeli, že sa dajú zbierať. Ale ste zvedaví a tak sa pozriete na krabičku, čo to za bylinky sú v tom prieduškovom čaji. Zistíte, že obsahuje takmer všetky bylinky, ktoré ste si nazberali. A pritom ste ani nevedeli, že Vaša sloboda vyjadrenia sa dala tak ľahko skryť do papierovej škatuľky potiahnutej celofánom. V tom okamihu ste samostatní. Možno si kúpite chleba, alebo bývate v paneláku, no svojím správaním ste už niečo urobili preto, aby ste samostatnejší boli. Tým ste sa zase v niečom odpojili od systému a viac zapojili, otvorili seba.
Buďme súcitní a nesúďme iných.
Veľa ľudí čistú vodu skoro už ani nepije, pretože tam necítia žiadnu chuť. Sú už tak presýtení bublinkami, chuťami, umelinami, cukrami, príchuťami, „prírodnými“ farbivami a „prírodnými“ arómami, že im voda už nechutí. Pritom nie je lepšia voda ako lesná z horského prameňa... Samozrejme to nechcem nikomu vysvetľovať, každý máme svoju cestu. Preto rešpektujme ľudí, ktorí nakupujú bez rozmyslu, úcty k jedlu a necítia potrebu v niečom ísť do hĺbky. Oni sú spokojní s tým, čo je, majú dosť všetkého, majú svoj svet, ich pohodlie. Hovorím- Je to v poriadku.
Nežijeme životy iných ľudí, ale svoj vlastný. Oni si to tak vybrali, súhlasili s tým. Uvedomme si, keď budeme mať chuť niekoho priamo, či nepriamo odsudzovať, odsudzujeme najprv seba samých. Že sú ľudia, ktorí žijú na samotách, lazoch a tí sú ešte samostatnejší ako napríklad ja, alebo Vy. Preto sa pozerajme len na seba ako žijeme my a ako žiť môžeme stále lepšie a otvorenejšie. Umelé praclíky a marhuľové taštičky predsa nemusíme kupovať. Nechajme ich tam, kde sú. Oni tam totiž majú byť. Keby tam byť nemali, neboli by tam. Vy si ich všimnete a viete koľká bije. Odídete a za pol hodinu ich vykúpi človek, ktorý ich z chuti zje.
Vplyvom iných faktorov za pomoci týchto potravín dostane možno chorobu, ktorá ho buď donúti myslieť, vidieť veci inak, dostane sa mu iného videnia, možno spozná ľudí, ktorí ho povedú na inú cestu- alebo môže aj zomrieť. Je to všetko na ňom samom. Je to cesta toho človeka. Jeho cesta. Sám si ju vybral. My sme tiež rástli na našich pádoch a nevedomosti. Možno vieme viacej, ale v skutočnosti si uvedomujeme, že sme večnými žiakmi. Ale čo vieme, to je jasné! A to, že najlepší je aj tak marhuľový praclík z Tesca... Zaručene čerstvvvýýýýý...
