Bolesť chrbáta- ako k nej pristupovať?

Viem, že tento článok bol už veľa krát napísaný v inej forme, no cítil som potrebu ho dať do novej podoby. Urobiť chyby je prirodzené, no je potrebné sa z nich učiť.  Na sebe pracovať a nečakať, že nám spadnú pečené holuby do úst. Láska je prísna, to ma naučil jeden milovaný človek. A preto je prísny aj tento článok. Lebo je tiež o mnohom a o láske tiež.

Všetko so všetkým súvisí. To ako myslíme, žijeme, dýchame, hýbeme sa, odpúšťame, prijímame veci a aké máme kvalitné vzťahy, toto všetko hovorí o nás. Preto nariekať ako niekoho bolia kríže a pritom vedome, či nevedome zotrvávať v starých koľajniciach je nosením dreva do lesa. Každý máme všetko potrebné k tomu, aby sme svoj život žili, nie prežívali. Prijať zodpovednosť za seba. Ako tomu rozumieť? Prijímať všetko tak ako ide a byť si vedomý, že len Ty, ktorý práve toto čítaš, si Tvorca Tvojho života. Všetko je pre nás darom. Všetci sme tu len v škole a hostia. Prišli sme sem, naučíme sa tu a odídeme, aby sme sa /väčšina z nás/ mohli opäť vrátiť sem na Zem. Smrť, hnev, nenávisť, závisť, zlo, ohováranie, to je len klamlivý program v nás.  Hovorí ako veľmi sme sa odlúčili od Boha a Svetla v nás svietiaceho. Mali prírodné národy problémy s chrbticou, rakovinu, astmu, alergie a nádory? Základný vzorec a priamka k spokojnému žitiu smeruje k nasledovnému.

• Prijať zodpovednosť za svoje konanie, myslenie a vedome ho pretvárať.
• Uvedomiť si, že každý sa skladáme zo štyroch častí. Mužskej stránky, ženskej stránky, vnútorného dieťaťa a duše. Každá je ROVNAKO   Dôležitá.! Aj žena má mužskú i muž ženskú stránku.
• Pokoriť sa pred Bohom, Prírodou a jej zákonmi, svetom, sebou samým a byť si vedomý svojej cesty.
• Konať s láskou, silou, v rovnováhe rozumu a srdca.
• Život prijímať s vedomím, že všetko čo sa nám stáva, sme si vybrali.
• Všetko je pre nás darom. Všetko. Všetko a ešte raz Všetko.
• Všímať si prírodu a vedieť, že sme jej časťou. Pokora, odpúšťanie, modlitba, zamyslenie. Nelipnúť na hmote /peniaze, majetok/.
• Aj keď chodíte do kostola ešte zďaleka ste sa nepriblížili Bohu tak ako si myslíte.
• Boh nie je len v kostole a nevytvoril cirkev ani kresťanstvo, či iné náboženstvo.
• Byť v rovnováhe s rovnicou Byť-Mať
• Prestať žiť a myslieť v rovine Dal som- Dostanem
• Nič neočakávať, dávať priestor iným a vedome pracovať na sebe.
• Duchovno-Materiálno, Svetlo-Temnota, Uvedomenie-Nevedomosť,
• Vážiť si všetkého. Ďakovať a milovať.
• Vedieť kedy povedať áno i nie. Vedieť milovať i zvýšiť hlas.
• Postaviť sa za svoje a pritom nezničiť iné.
• Všetko nás stále učí. Každá prekážka je len príležitosť.
• Keď kritizujete, hodnotíte, súdite, ohovárate iných-  nie sú to vždy Vaše vlastné nepriznané, neodpustené chyby- nedostatky...?

Nesieme si svoj kríž?

Možno preto nás bolia kríže. Príliš sme si toho na seba zabrali a pod ťarchou nakopeného zakopávame. Ťarcha je neodpustenie, neuvedomenie si seba. Príliš často hľadíme na iných, von. Nasávame často fiktívne informácie o počasí, bulváre, športe, iných. Čo nás posiluje a čo ničí?  Láska sa často mení na závislosť a vykupovanie si pozornosti iného, peniazmi, darmi. Často zbytočne veľa  rozprávame a málo mlčíme. Najväčší poklad  v nás je Uvedomenie si TICHA. V tichu nájdeme všetko. Tak málo chodíme do seba a veľa haraburdia si nesieme. Sprchujete sa často? Umývate sa? Tak ako naše telo potrebuje očistu i naša myseľ a duša rovnako. Pokiaľ kríže zabolia, spýtajme sa na dôvod. Kde sme urobili chybu? Komu sme sa chceli zapáčiť? Pred kým stále skláňame Vás chrbát? V čom nemáme oporu? Sme oporou sami v sebe? Od koho stále niečo čakáme? Myslíme si, že Vás iný spasí, zachráni?  Koľko neodpustenia v nás kričí?  Koľko negatívnych myšlienok ste dnes vypustili z hlavy? Napriek tomu sa stále ľutujete a nariekate? Len sa chytáte na programy nevedomosti. Ste víťaz. Víťaz a víťazi sa neľutujú. Prijímajú a ďakujú za všetko. A keď aj nevyhrajú, nabudúce trénujú viac a pokúsia sa znova. Obeť len trpiaco kľačí v kúte a čaká až si ju niekto všimne-pohľadí. Najprv to treba urobiť vo Vás samých. Vy sami sa pohlaďte a všimnite si seba v kúte. Tak čo,  ste Víťaz, alebo Obeť?!

Bumerang.

Myšlienky fungujú  ako telefón. Zavoláte číslo a dotyčný zdvihne. Tak si aj Vy pomyslíte na človeka a on Vám pošle signál späť. Hodíte bumerang a vráti sa ku Vám. Čo ste naň naložili, to sa vracia. Skúste naň nalepiť lístok s nápisom Mám ťa rád. V okamihu písania ho len píšete. No keď ho hodíte a on sa vráti... Vy ho chytíte, slová  tam zostanú.  No Vám sa budú javiť akoby Vám ich už niekto poslal. Prišli ku Vám. Od Vás. Keď si potom prečítate slová na lístku, potešia Vás. Akoby vám to poslal niekto iný. Skúste tam napísať – Si hrozný človek, vôbec ma nechápeš – A hoďte bumerang. Chyťte ho a prečítajte si.  Čo to s Vami spraví? Píšem o tom preto, lebo na rovnakom základe pracujú aj myšlienky. Čo zaseješ, žneš. Čo povieme na iného, vracia sa ku nám. To nás potom posiluje, alebo oslabuje. Len vedomé presmerovanie myšlienok na zodpovednosť za ne a prijatie každej situácie nás vylieči. Potom pomôžu, masáže, strava a pohyb. Uvedomenie je v tomto prípade najdôležitejšie. Dom sa tiež nestavia od strechy.

Uvedomenie.

Bože, ďakujem Ti, za moju bolesť chrbta. Prijímam ju.  Objímam, pretože mi patrí. Budem hľadať, čo mi má ukázať. Kde som chybil, vybočil. Nebudem sa ľutovať. Bolesť je dar. Za dary sa ďakuje. Preto sa neľutujem. Prijímam sa!   Nie som obeť, som víťaz. Za svoju bolesť si môžem sám, sám som si ju vyrobil, sám i vyliečim.  Načúvam, čo mi bolesť povie. Svet je krásny a ja som ho nevidel. Ten Fero na ktorého som sa hneval je dobrý človek, len so jeho konanie videl z mojej strany. Nepozrel som sa ako veci vidí aj on. Veľa som ohováral, preto prosím o odpustenie všetkých a každého. Hlavne seba. Pomôž mi Bože uvidieť správnu cestu vo mne a veď moje kroky, stráž ma.  Ty si moja záštita, plášť. Ja som však ten, kto plášťom hýbe. Mám slobodnú vôľu, ktorú si mi dal a veľa krát som chyboval.

Oddnes sa budem na každého pozerať s uvedomením, láskou a rešpektom. Pomôž mi zbaviť sa pohŕdania, klamstva, falše a plytkých vzťahov. Pomôž mi zbaviť sa ilúzií, reťazí. Vstupujem do nového sveta. Vstupujem do Nového Svetla.  Nech moje slzy a bolesť spália bloky v mojom tele a vedome prijmem všetko tak ako je. Sám si tvorím cestu a sám i šijem topánky na ňu. Ďakujem Ti, že som tu a môžem sa učiť, napredovať a vyvíjať sa. Ďakujem za skúšky mi prichodiace. Ďakujem za soľ na chlebe i na rane. Za pohladenie i facku. Za skok i pád. Ďakujem a prijímam sa taký aký som. Nahý, večný. V súlade so všetkým. V ničom a nad všetkým.  V Tebe Bože maličký no v sebe ten najväčší. Viac otvorím moje oči, srdce a dušu. Nájdem a precítim rovnováhu. Viac budem cítiť a vidieť. Menej musieť a chcieť. Menej potrebovať. O to viac budem sám sebou a viac ucítim Teba vo mne.  V tichu a uvedomení. Ďakujem z duše. Za tento deň a čas. Ďakujem, že som tu.  A že som.

KAM ĎALEJ? - PREČÍTAJTE SI AJ...

• Chrbát a my.
• Výborné cvičenie na chrbát- Pozdrav Slnka