Bolesť a jej bohatstvo.

Ako masér často prichádzam do kontaktu s bolesťou a tak mi tento článok zrel priamo na masérskom stole. Chcem sa s Vami podeliť o mojom videní bolesti, jej úlohe, možných príčinách, postoji k nej a liečení. Článok môžete brať ako inšpiratívny, provokatívny, môžete s ním aj nesúhlasiť... no nakoniec si ho  prečítate ešte raz...

Bolo to po jednej masáži, keď som zákazníčke oznámil, že môže na druhý deň pociťovať slabšie bolesti, nakoľko nebola dlho na masáži a mala veľmi stuhnutý chrbát. Odpovedala mi, že jej bolesť nevadí a keď príde, vyrieši to tabletkou. Učím sa aj v takomto prípade pristupovať k ľudom zohľadňujúc ich vôľu a rozhodnutia. No tejto pani som naznačil, aby si tabletky nebrala. Ak aj príde bolesť, odoznie za jeden-dva dni. V takomto prípade je potrebná a prirodzená. Je to reakcia jej tela. Má si ju nechať prejsť telom, pretože má svoj význam a nie je vhodné ju hneď riešiť tabletkami. Už ani neviem, čo mi tá pani odpovedala.

Ďalší zákazník mi ležiac na stole ukázal malý hrb na krčnej chrbtici. Dotkol sa ho a natiahol na ňom kožu asi s takým pocitom akoby vyberal mŕtveho králika z klietky. Akoby ten krk ani nebol jeho, mal som pocit, že sa ho chce zbaviť. No a keď mi oznámil, že ten hrb potrebuje dať hneď preč, vedel som koľká bije...

Iný zákazník sa zase sťažoval na bolesti medzi ramenom a krčnou chrbticou. Situácia bola akútna a tak šiel na operáciu. Istý čas od zákroku ten človek prišiel a zúfal si, že vraj v nemocnici mu sľúbili, že mu tá bolesť zmizne. A nezmizla... Ale oni mu to tam predsa sľúbili...

Otázky, otázky a otázky... Kto je zodpovedný za našu bolesť? My? Alebo lekári?

Kto je zodpovedný za našu bolesť? My? Alebo lekári? To naozaj chceme mať pasívny a ľahostajný prístup k sebe až natoľko, že sa budeme hnevať na iných, ktorí nám sľúbili, že nás bolesti zbavia, ale nestalo sa tak? Nie sme často náhodou ako malé deti, ktorým rodičia sľúbili, že im kúpia hračku a pritom máme v sebe a okolo seba veľa dielikov na to, aby sme si ju mohli sami poskladať? Alebo tabletkami prekryjeme svoje vnemy natoľko, že sa z nás stanú roboty na hltanie piluliek a začneme sa k nim aj modliť? A ak sa nám vytvorí na krku malý hrb v dôsledku nesprávnych postojov, držania tela, hormonálnych porúch a nestarostlivosti o seba – budeme sa ho chcieť hneď zbaviť, pretože nám vadí? A roky, ktoré sa nám ten hrb tvoril, roky, ktoré sme žili v ohnutí, kŕči, nesprávnom postoji- tie nám nevadili? Pokladáme akúkoľvek chorú časť nášho tela ešte za jeho súčasť? Alebo sme už tak odpojení od lásky a zodpovednosti za seba, že to, čo sa nám na nás nepáči a bolí nás- jednoducho prekryjeme, zafarbíme, oblbneme, odrežeme?

Rozsvietená kontrolka...

Ak cítime bolesť, strnulosť, kŕče, venujme tomuto miestu pozornosť. Môžete si pretiahnuť ramená, krk a bolesť prijmite. Je Vaša. Nesťažujte sa na ňu. Naopak jej poďakujte, že Vás upozorňuje.  Je ako kontrolka na palubnej doske auta. Keď začne svietiť, viete, že sa niečo s autom deje. Začnete to riešiť. Žiadny zodpovedný šofér nechodí so svojím autom pri rozsvietenej kontrolke motorového oleja.  A už vôbec sa na kontrolku nesťažuje. Vie, že niečo nie je v poriadku a vie aj to, že ak by s kontrolkou jazdil aj naďalej, ďaleko by už nedošiel. Nevšímať si túto kontrolku by malo ďalekosiahle následky... Tak sa radšej zoberie, otvorí kapotu auta a doplní, alebo rovno vymení celý olej. Vie, že je to vždy lepšie ako ju nechať svietiť a meniť zadretý motor... O auto a o iné veci sa staráme viac ako o seba. Žial, dnešný človek pomaly chodí ako vysvietený vianočný stromček. Svieti na ňom aj päť kontroliek a on, aby sa zastavil a začal to riešiť, stále pracuje, chodí, sťažuje  a vyhovára sa na málo času. A tak sa človek jedného dňa zasekne, zadrie... A je vhodným objektom pre farmaceutický priemysel, nemocnice, možno aj pohrebné služby. Mrzí ma to, ale je to tak. Všade mu totiž sľubujú, že on pre svoju bolesť nemusí nič urobiť. Stačí len jedno-jediné. Zhltnúť tabletku-božstvo... O nič iné sa milé dámy a páni nestarajte... Hlavne nemyslite, neriešte. Iba konzumujte.

Energetická nerovnováha.

Neviem ako Vy vnímate bolesť, no ja ju vidím ako porušenie energetického toku v tele. Prejavuje sa dvomi spôsobmi. Miestom, kde je nadbytok, alebo nedostatok energie. Často sa stretávam s ľuďmi, ktorých bolesť je zapríčinená energetickým nedostatkom. Sú to napríklad- vleklé a dlhotrvajúce bolesti, pocit chladu, pichanie, bolesti v krížovej oblasti...No sú aj bolesti vychádzajúce z miesta, kde je energetický nadbytok a to napríklad- otoky, napuchnutia, ekzémy,  „seknutia“ v krížoch, vyvrtnutia, úrazy, natiahnutie svalu. Akúkoľvek bolesť teda možno definovať ako porušenie energetického obehu a rovnováhy.

Samozrejme bolesť nie je len fyzická. Jestvujú aj vnútorné bolesti spôsobené psychickou nerovnováhou, poruchami, žiaľom, odchodom človeka... Ako všetko aj tieto sa dajú liečiť a aj na ne môžeme aplikovať tento článok. Netvrdím, že pominú. No určite sa čiastočne zoslabia a majú tak väčšiu šancu pominúť.

Čo nám bolesť ukazuje?

"Pozri sa človiečik, tu máš asi problém, tomuto miestu sa venuj, chýba mu Tvoja láskavosť  a pozornosť. Toto miesto volá po Tebe a chce Ti niečo povedať. Možno Ťa aj niečo naučiť...“ Bolesť je aj volaním nášho tela, že sa čosi vychýlilo z rovnováhy. Je to možný signál ku zmene. Jestvujú aj rôzne duchovné príčiny chorôb, ktoré sú vždy nadradené ich fyzickým prejavom. V súvislosti s touto témou Vám odporúčam knihu-encyklopédiu od Miroslava Hrabicu- Co nám tělo říká- aneb po stopách nemocí. Určite si ju zožeňte- je výborná.

Bolesť nás aj učí viac vnímať svoje telo, prejavovať mu úctu. Vážiť si vlastné zdravie.  Veď koľko ľudí s bolesťami by rado urobilo všetko pre to, aby ich nič nebolelo? Ukazuje nám aj dôležitosť vlastného tela. Je volaním po obyčajnom dotyku. Predsa ak nás niečo bolí, inštinktívne si na také miesto priložíme dlane. Aj takto sa učíme sebaláske. Bolesť je pre nás aj učiteľom súcitu s inými, ktorí si ju tiež prežívajú. Vieme potom takých ľudí viac chápať a prejavovať k nim empatiu. Sme citlivejší a ľudskejší. A je to práve v obdobiach bolesti, keď si často dávame záväzky, že budeme cvičiť, behať, zdravšie jesť, prestaneme fajčiť... Smutné však je, že ak bolesť pominie, väčšinou zabúdame na nové predsavzatia a pohodlne sa vraciame do starých koľají. Toto je miesto, kde nás bolesť vyzýva urobiť zmeny v živote. Prišla nám aj preto, aby nás na dôležitosť tejto zmeny upozornila. Ako vidíte, je toho mnoho, čo nám práve bolesť ukazuje. Samozrejme nik ju vedome nevyhľadáva, no ak príde, môžeme ju vnímať aj takto...

Ako pristupovať k bolesti?

Moja učiteľka hovorí- „ Ak niečo zabolí, len odpustiť si treba...“. Bolesť nás učí odpúšťať a práve neodpustenie, strnulosť, neochota meniť seba a svoje postoje, pružnejšie reagovať, pocity hnevu, závisti - sú jednou z príčin bolesti. Ak Vás niečo bolí, vnímajte tú časť tela. Vyšlite do toho miesta láskavé emócie vďačnosti. Môžete si miesto chytiť a prihovoriť sa k nemu- Napríklad Vás bolí noha- Ďakujem Ti bolesť, ukazuješ mi, že mi treba zvážiť, alebo zmeniť smer v živote /pretože noha je o smerovaní/. Spomeňte si, čo Vás brzdí a nedovoľuje Vám ísť smerom, ktorým chcete ísť. Môžete si spomenúť na udalosti aj spred niekoľkých mesiacov. Neurobili ste v tom čase nič, čo by ublížilo Vám, alebo iným? Vstúpili ste do situácie, ktorá s Vami nesúvisela? Starali ste sa do niečoho, niekoho a pritom by bolo lepšie, ak by ste to neurobili? Podviedli ste, oklamali? Ak nájdete v sebe niečo podobné, len si to priznajte. Buďte úprimní. Darmo budete klamať sami seba. Život nás vždy pritlačí ku zmene, či sa nám to páči, alebo nie. Môže to byť cez bolesť, alebo aj úplne inak. Nakoniec sa aj tak ukáže, že bez ohľadu na naše pocity, ktoré sme pri tom prežívali- vždy sa jednalo o naše najvyššie dobro... V prípade nájdenia príčin bolesti  /ak sa spýtate, vždy Vám príde na um ako prvé/, môžete Vašu odpoveď vysloviť aj nahlas. Napríklad- Áno, urobil som to a to, ale stále mám na toho človeka hnev, pretože ... to a to.... – dôležité je to povedať a priznať si to. Vysloviť.

Teraz potrebujete odpustiť a vniesť Svetlo do tej situácie. Treba si uvedomiť, že neodpustenie, zahorklosť a zatrpknutosť všetko len zhorší. Často bolesť prichádza aj preto, aby sme sa naučili odpúšťať. Samozrejme neodpustenie nie je ani zďaleka jediná príčina bolesti. Spomínam ju tu, pretože je to dobrý príklad. Odpustite, poproste o odpustenie seba, druhého človeka /ak sa v tej situácii nachádza/ a požiadajte o odpustenie aj Vašu nohu, ruku, alebo čokoľvek Vás bolí. Vážme si svoje telo. A o to viac každú jeho časť, ktorá na seba bolesť preberie. Telo je silné a často sa zaobíde aj bez liekov od bolesti. Pri liekoch príčina zostáva, len sa potlačí pocit. Vystavujeme sa tu nepochopeniu, prečo nám bolesť skutočne prišla. Mohla prísť aj ako varovanie pre nás. Potlačíme ju prvý krát, na inom mieste tela druhý krát, na ďalšom tretí krát a nakoniec si zlomíme nohu.

Tu nám bolesť často ukazuje akési stupne k vyhroteniu. Tým, že tieto stupne ignorujeme tabletkami a nezamýšľame sa nad príčinou bolesti, preskakujeme celý proces učenia a rýchlo príde finálna fáza- zlomená noha. Ak by sme sa už pri prvej bolesti aspoň zamysleli nad príčinou a vedome v sebe hľadali riešenie, zlomenina nohy by už nebola potrebná, pretože by sme ukázali, že sa chceme učiť a nachádzať riešenia. A nakoniec zlomená noha nám hovorí to isté. – Tu máš človek, nevšímal si si sprievodné znamenia, teraz si nemobilný, musíš ležať a tak máš veľa času premýšľať a učiť sa... Tabletky sú pasívny a nič neučiaci prístup. Vyššie spomenutý postup je aktívna spoluúčasť na bolesti. Tu a v nej sa učíme, rastieme. Umožňujeme sa liečiť na hlbších úrovniach. Používame a rozdávame svoje dary.

Na všetko treba čas.

Nejde o to odpustiť, alebo prísť na koreň bolesti okamžite. Niekto je viac vnímavejší, iný menej. Každý postupujeme inak. Inak vnímame veci a inak sme otvorení. Tu ide len o ten proces, nasmerovanie sa na niečo iné ako neustále bolesť potláčať. Toto sú dôležité vnútorné kroky, ktoré nemá zmysel zrýchľovať, len preto, aby sme sa cítili, že sme niečo urobili. Dajte si na všetko čas a hlavne v tichosti a osamote- v úprimnosti sa otvorte. Kľudne si aj poplačte, vykričte sa, len nič nepotláčajte. V takomto stave istejšie a ľahšie nájdete príčinu.

Naše bohatstvá.

Ľudské telo je úžasné. Krásne, pružné, silné, jedinečné. Bez tela by sme tu nemohli byť a poletovali by sme tu ako duchovia. Nič by sme v tejto hmotnej realite nemohli vytvoriť, dokázať, naučiť sa. Naše telo je dar. Bolesť je tiež úžasná. Každý si bolesť viac, či menej prežívame a je len na nás, čo s ňou urobíme. Umožňuje nám vnímať seba celostne. Tak ako sa staviame ku svojmu telu a bolesti, to odráža náš  duchovný stupienok zrelosti. Nepozerajme sa na iných ako žijú druhí. Každý máme svoje dary, ktoré potrebujeme objaviť, pochopiť a pracovať s nimi. A práve bolesť je jedným z mnohých kľúčov odomykajúcich naše bohatstvá...

KAM ĎALEJ?

Pozrite sa na štítky pod článkom. Kliknite na ne a otvoria sa Vám ďaľšie príbuzné články.