Ako pracovať s emóciami?
12.05.2015 11:15
Mnohých z nás a ja nie som výnimkou sa dotýkajú emócie. Budeme hovoriť o dramatických, hlučných emóciách. Hnev, strach, ľútosť, vina, pocit obete... Ak do nich vstúpime a z tejto pozície vykonávame hocakú činnosť, môžeme dopadnúť veľmi zle. Hlučnosť emócií nás strhne a v prúde už nevieme, kto a čo sme. Ľahko vtedy raníme druhých, pretože nevidíme východisko zo svojho správania a jeho dôsledky. V tomto článku ponúkam možné riešenie práve takýchto situácií.
Prvý postoj.
Môžeme si predstaviť emóciu hnevu ako bažinu. Čím viac do nej ideme, tým hlbšie sa v nej zabárame. Keď sa chceme dostať von, začneme kopať nohami, rozhadzovať rukami. No týmto spôsobom sa len potápame hlbšie. Ak je bažina náš hnev, topíme sa v ňom a k tomu /keďže sa potápame a mysleli sme si, že nás príde niekto zachrániť/ pridávame ďalšie emócie ako bezmocnosť, krivdu, sebaľútosť... Nakoniec sa môžeme vo svojich emóciách utopiť. Aj tak, že ich zdramatizujeme ešte viac ako sú. Najhoršie je ak z takejto pozície pristupujeme k situáciám v živote, jednaní so sebou samým, ľuďmi v práci a hlavne vo vzťahoch.
Druhý postoj je o uvedomení sa. Uvedomenie sa znamená, že v situácii rozpoznám príležitosť. Mám sa v tejto situácii niečo naučiť, mám hľadať riešenie len a len v sebe, pristupovať k sebe s úctou a súcitom. Byť k sebe úprimný. Vedieť, že situácia prišla preto, aby som z nej načerpal skúsenosti a poznanie. Posilnila nás. A práve uvedomenie tohto postoja nás posiluje. Hnev na druhých, neodpustenie, urazenie sa a podobne, len potvrdzuje, že sa máme ešte veľa čo učiť.
Druhý postoj.
Vidíme, že sme vkročili do bažiny. No zostávame emocionálne chladní a vyrovnaní. V okamihu vstupu do bažiny /bažina predstavuje nepríjemnú situáciu, krivdu, strach, hnev, smútok a pod./ zostaváme čo najviac pokojní. To, že nepriberáme ďalšie emócie nás posilní a pomôže nám stabilizovať sa. Najlepšie je vtedy nepovedať, nekonať nič. V tichosti pár okamihov byť v pokoji a dýchať. Uvedomiť si, že priberaním ďalších emócií do bažiny len vstupujeme. Pomôže nám emocionálna stabilita, vyrovnanosť. Nekonanie, len pozorovanie. Tak zostávame vo svojom vnútornom tichu. Tým, že to urobíme, prestaneme do bažiny vstupovať. Čo je však hlavné, vytvorí sa pod nami akási malá loďka. Na tejto loďke stojíme a bažinu okolo nás iba pozorujeme. Nevstupujeme do nej. Vidíme, že sa týka nás, no máme od nej odstup.
Nestotožňujeme sa s ňou aj keď je o nás. Tým, že ju budeme pozorovať z paluby a bezpečia loďky, nevstúpime do nej a neutopíme sa. Len v tichosti vo svojom strede /práve loďka tu predstavuje ten tichý stred/, emóciu pozorujeme a držíme si odstup. Všetky ostatné emócie tak od seba ľahšie uvoľníme a dáme im milosť. Týmto postojom získame prehľad a nadhľad. Práve z loďky môžeme vidieť, že naše emócie potrebujú byť vyliečené našim priblížením sa k nim a pochopením. A to sa v tejto situácii deje. Môžeme lepšie vidieť prečo máme smútok, hnev, pocit krivdy. Môžeme sami seba požiadať o odpustenie, vyslať našim emóciám pochopenie. Tým im poskytneme potrebné informácie, zvýšime ich vibrácie a oni sa zmenia z neposedných rozmaznaných detí na pokojné a tiché. Dôležité je pristupovať k nim zo srdca a cez srdce ich oslovovať a premieňať. Nie je na to potrebná žiadna alchýmia, či kurzy meditácie. Stačí tiché a jednoduché uvedomenie si seba v každom jednom okamihu a prístup k sebe z väčšieho nadhľadu.
KAM ĎALEJ? - PREČÍTAJTE SI AJ.
