Ako byť stabilnejším a silnejším?

Na to, aby sme mohli plne presadzovať svoje zámery a byť v kontakte práve s tým, čo najviac potrebujeme- mali by sme byť čo najviac uzemnení. Uzemnenosť súvisí s kontaktom so Zemou, no i s nami. Pretože Zem a my - sme Jedno. Ak je človek uzemnený, jeho vnímanie je viac koncentrované na prežívanie prítomného okamihu. Viac vníma a je si vedomý samého seba. Uzemnenosť veľmi podporuje naše zámery, konanie, rozhodovanie a prejavovanie. Uzemnený človek vedomejšie a pomalšie premýšľa, v krátkom okamihu si vyloží pre a proti.

Čo to znamená byť uzemneným?

Schopnosť byť uzemnený by som definoval ako byť schopný v prítomnom okamihu tu a teraz plne prežívať seba samého so všetkým, čo vo mne je a čo sa okolo mňa a vo mne deje. Od toho vyvodzovať dôsledky, byť zodpovedný za svoje myšlienky, slová, rozhodnutia a činy. Nenechať sa strhnúť k búrlivým a neuváženým rozhodnutiam, ale urobiť si aj vhodný čas na to, kedy a ako vyjadrím svoje rozhodnutie. Strážiť si seba. Svoj čas a vedome s ním pracovať. Tiež byť zameraný na to, čo je pre mňa, druhých a celok najviac prospešné. Byť uzemnený neznamená byť priateľom pre každého... Vedieť povedať aj nie, ustáť si hranice, naučiť sa rozlišovať čo je práve teraz vhodné a čo nie. Vyciťovať ľudí a situácie, pretože všetko sa mení. Byť akoby o krok vzad a stávať sa viac pozorovateľom. Pozorovať samého seba ako si počínam na javisku života. Byť si toho vedomý.

Ako nám to pomáha?

Byť čo najviac uzemneným, veľmi pomáha nášmu vnútornému rastu a vedome nás spája s Matkou Zemou, sebou, Stvoriteľom. Je to povedal by som aj určitá potreba, pretože bez toho tu nemôžeme zapustiť svoje korene, plány a zámery. Potrebujeme ich vedome spojiť s realitou Zeme a hmotnou realitou. Tak ako strom žije zo svojich koreňov, tak aj my potrebujeme naše korene a uzemnenosť na to isté.

Nemôžeme naše plány zavesiť do vzduchu. Ak sú zavesené vo vzduchu majú často veľké ideály a ciele, ale zostávajú najviac v našej hlave. Až vykročením do sveta, ktorý je trochu iný, než u nás na gauči a aktívnym tvorením ich môžeme zasadiť do zeme. Akonáhle naše plány a zámery spojíme s naším srdcom s vedomím a víziou, ktorá slúži a je naplnená vyššou mocou pre blaho celku- a takto posilnené ich zasadíme do tejto reality- zámery prinesú ovocie.

Na všetky strany...

Mnoho ľudí prezentujúcich sa, alebo zameraných v duchovnej-ezoterickej oblasti sú plní nápadov, realizácií a prudko so zápalom rozprávajú o svojich zámeroch. No môže im chýbať aj určitá miera dávania priestoru iným, sú často veľmi zahľadení do seba. Chýba im ten rozhľad na druhých. Alebo sú ľudia náladoví, nestáli v názoroch, často premenliví. Jeden týždeň cvičia jogu, druhý týždeň im už nevyhovuje a siahajú po niečom inom. Stále niečo skúšajú, no skoro nič nerobia trvale. Ďalšia skupina sú tí, ktorí sa dokážu pre mnoho nadchnúť, majú veľa inšpirácií, no majú problém začaté aj dokončiť a akoby „zasadiť“ do tejto reality. Ak nám chýba uzemnenosť, môžeme behať po dome a začínať aj tri veci, no akonáhle niečo začneme, naša pozornosť je odvádzaná k niečomu inému...

Ľahko sa ňou necháme strhnúť a môžeme sa prichytiť ako sme pôvodne chceli na niečom pracovať a hoci sme to začali, už hodinu trávime čas nad niečím úplne iným. A počas tej hodiny sa sústreďujeme na mnoho iných vecí, ktoré nás rozptyľujú a oberajú o naše zameranie sa. Vtedy napríklad stačí povedať nie. Ak niečo robíte a čosi ku Vám príde, čo sa Vás snaží rozptýliť, môžete povedať- najprv si dokončím toto a až potom prejdem k ďalšiemu.

Každý tieto scény poznáme z vlastných životov a je dobré vedieť, že ak sme rozhádzaní, neuprataní v sebe, to isté máme sklony robiť aj navonok. Potom môžeme ísť spať s pocitom- „Vedel som, že už na tom a tom potrebujem pracovať /dokončiť niečo, zavolať niekam, vybaviť to a to.../, no zase toho bolo tak veľa, že som na nič nemal čas.“ A cítime sa napoly frustrovaní, pretože to čo sme mali urobiť a čo nám už „kričí“, stále odkladáme. To nás oberá o silu, rozhodnúť sa a ísť. Vytvára to v nás akýsi nepokoj a „šumenie“. A je to tiež prejav neuzemnenosti. Ak to takto tiež cítite, môžete to napraviť.

Ako na to?

V okamihu ak cítite, že ste akoby „na všetky strany“, zastavte sa. Nechajte všetko tak ako je a predstavte si ako z tohto scenára vystupujete o krok nabok. Akoby ste odstúpili z toho, čo sa deje a pozrite sa na to všetko nestranne, nekriticky a bez hodnotenia seba, druhého, či situácie. Tým sa od toho oprostíte. Teraz si urobte na seba čas a sadnite si.

Dýchanie...

Predýchajte sa hlbokým nádychom cez nos do brucha. Môžete vnímať ako sa Vaše brucho napĺňa vzduchom a rozširuje sa. Od brucha veďte vzduch do hrudníka, takže budete mať pocit akoby Vaše telo bolo pohár, do ktorého sa teraz nalieva vzduch. Od dola smerom hore. Potom vydychujte cez ústa asi štyri krát dlhšie ako ste sa nadychovali. Predstavte si, že vydychovaný vzduch vediete od kostrče cez chrbticu, smerom ku hlave. Akoby ste výdych „prilepili“ na kostrč a odtiaľ ho viedli smerom nahor po celej chrbtici. Nakoniec cez hlavu opúšťa Vaše telo. Dýchanie potrebuje byť hlboké, pomalé a vedomé. Doslova sa do neho vžite a vnímajte iba seba a dýchanie.

Takto sa predýchajte 9-10 krát. Potom by ste mali cítiť úplne iný rozmer. Môžete v sebe precítiť taký pokoj, že sa napríklad minútu nebudete mať potrebu nadýchnuť. Budete mať v sebe naozaj ticho.

A v tomto tichu sa môžete rozhodnúť. Napríklad- „V pohode, urobím radšej menej vecí, no lepšie“, alebo „neurobím to a to a budem sa venovať sebe“. Môžete zažiť napríklad „aha momenty“, keď si zrazu uvedomíte, že sa stále za niečím naháňate a to podstatné Vám uniká. Alebo naopak, príde Vám úžasná myšlienka, nápad. Pretože tým, že sa takto predýchame, automaticky koncentrujeme a usmerňujeme svoju energiu. Vytvárame v sebe väčší priestor a ticho. Veci, ktoré nám neslúžili vydychujeme a nasávame do seba ticho a uvedomenie. Tým naberáme väčšiu silu, nadhľad a rozhľad.

Hryzenie nechtov, hyperaktivita?

Uzemnenosť je veľmi dôležitá, pretože keď v tele koluje mnoho energií a nepracujeme s nimi, máme jej veľa. Mať veľa energie je skvelé, no usmernenej. Táto energia je však často neusmernená a krúti sa v nás. Neustále nás núti čosi robiť. Napríklad si hryzieme nechty, hýbeme s členkami v sede, podupkávame v sede, stále sa otáčame, sme neposední, plní neusmernenej energie. Čo sa prejavuje prchkosťou, neuváženosťou, zbrklým jednaním, či hyperaktivitou.

Môže nás aj bolieť hlava a ramená. Takáto energia sa kumuluje hlavne v oblasti hrudníka, ramien. Môžete cítiť, že Vám akosi niečo leží na prsiach. Celé vyššie spomínané cvičenie ešte viac umocníte ako si na začiatku predstavíte ako z Vašich chodidiel vyrastajú korene smerom do zeme. Vytváranie takýchto koreňov nás automaticky spája so Zemou a nedovoľuje nám len plávať s vetrom. Naopak, robí nás pevnejšími. Tiež veľmi pomáha bosá chôdza v prírode.

Takéto drobné rituály môžete robiť takmer hockde a veľmi vám pomôžu. Môžete sa predýchavať aj v stoji. Z osobných skúseností viem, že takéto cvičenia môžu veľmi pomôcť v akejkoľvek forme nášho života a posilniť všetky naše prejavy.

KAM ĎALEJ? - PREČÍTAJTE SI AJ...