Ahoj Peter,

pri včerajšom sedení pri ohníku som dostala nutkanie konečne prekonať samu seba a skúsiť sa prejsť po žeravom uhlí. Už dávno som o tom počula a čítala v knihách Čmolíka a Sineľnikova. Starí Slovania to robievali pri svätojánskych ohňoch ako súčasť duševnej očisty. Veľmi som to chcela skúsiť, ale strach, že mi oheň ublíži, vždy vo mne zvíťazil. Veď máme predsa v mozgu informáciu, že pokožka pri styku s predmetom vysokej teploty sa zákonite spáli.
Včera som pozerala do pahreby, rozprávala sa s uhlíkmi a cítila som, že si absolútne verím a že to dám. Tak som vykročila - a dala som to :) Na ľavej nohe som necítila nič, ani len teplotu, ale na pravej ma jeden uhlík trochu popálil.
Vysvetlenie - nebola som dostatočne pripravená alebo je príčinou ľavá "logická" hemisféra (pri pravej nohe) alebo reflexný bod (v mojom prípade pečeň) ? Alebo z každého rožku trošku?
Veľmi rada by som privítala Tvoj článok na túto tému.
Na záver ešte dodám, že nohy som mala špinavé a s jedným maličkým červeným fliačikom, ale ten pocit je neopísateľný, ešte stále som z toho "hin" :)

Všetkým hľadačom seba samého prajem nádhernú nedeľu,
Gabika