Stará duša a príbuznosť duší - 1.časť
01.11.2013 16:42
Veľa sa pýtame. Stávame sa tým, čím máme byť, alebo sa necháme unášať osudom, vierou, modlitbou? Otázka, prečo sme takí akí sme? Prečo sa nám dejú veci, ktoré sa dejú? Je to osud, trest?
To akí sme si určujeme prevažne sami. V živote sa máme stretnúť s ľuďmi, ktorí nám ukážu smer. No je v tom háčik. Tých ľudí možno stretnúť až keď sme na to pripravení. Stretli by sme človeka, ktorý by nám povedal čosi priečiace sa nášmu presvedčeniu. Môžeme, ale i nemusíme to pochopiť. Tu nezáleží, či sme na stretnutie vnútorne pripravení. Pretože vždy sme. Sme pripravení na čokoľvek, čo nás stretne. Pretože sme si to vybrali. Znamená to, že ak dostaneme hocakú chorobu, vždy máme dosť síl práve v tom čase danú situáciu riešiť. Sme napojení na chorobu a takisto na cestu jej liečenia. Malé deti vidia duchovné entity, bytosti, pretože sú čisté. Nie sú zakalené konzumom. Dospelí vidí inak než malé dieťa. Starý človek je dospelý a dieťa v jednom. Ten už vidí a cíti takmer všetko. Preto boli v prírodných národoch od Indiánov, Keltov až po Slovanov ctení starešinovia. Veľa si vyberáme. To jest naše meno, krajinu narodenia, rodičov i ľudí, ktorých máme stretnúť. Pretože každý má pre nás čosi pripravené a aj my pre neho. Vždy stretneme, koho stretnúť máme.
Príbuznosť duší.
To akí sme, je výsledkom našich minulých životov. Náš budúci život si tvoríme prítomným okamihom a našimi myšlienkami, skutkami. Ak je rodina karmicky zaťažená a prevláda tam problém vo vzťahoch z minulých inkarnácií a pokolení, často sa do tohto priestor vtelí staršia duša. Môže to byť príbuzná duší v rodine, no táto si prešla silnejším očistcom a viac sa na ňu nabalilo situácií. Viac si uvedomuje. Duše si počas inkarnácií často menia úlohy. V jednom živote je otec a v druhom syn. Alebo matka, dcéra. Príbuzné duše sa inkarnujú do rovnakej krajiny a zväčša sú blízko od seba. Napríklad dvadsať duší žije často spolu vedľa seba aj viacero životov a ich úlohy sa menia. Každá si rieši svoje vlastné situácie s ovplyvňovaniami iných duší. Podľa toho, čo duši chýba a čo si vedome sama zvolí, po smrti tela si odíde vyskúšať napríklad východné náuky do Indie, či materializmus v Amerike, alebo africkú biedu. Duša potom zbiera skúsenosti, ktoré sa na ňu nabaľujú a zostávajú v nej aj po smrti tela. Potom takto obohatená o zážitky sa môže /ale aj nemusí/ opäť vteliť medzi príbuzné duše. Čím viac si duša skúsi a čím viac si uvedomuje, tým viac skúseností u nej narastá a stáva sa zrelšou. Takéto duše sú staré a viac skúsenejšie, vyzretejšie. Keď sa táto inkarnuje do karmicky zaťaženej rodiny, má za úlohu danú situáciu vyčistiť. pomôcť druhým a aj sebe. Aj za cenu otočením hodnôt v rodine a vlastného spôsobu života. Tomuto človeku sa najprv nebude veriť a môže sa javiť ako iný. Táto inakosť je skúšaná samotou, nepochopením sveta. V detstve boli takéto deti centrom posmechu a šikany. Táto osobnosť má neskôr poukázať na skryté problémy v rodine a otočiť všetko inak. Stretne ľudí, ktorí mu v tom pomôžu i za cenu porušenia rodinných vzťahov. Toto je často vopred dohodnuté ešte pred narodením.
Princíp trestu.
Čím je človek viacej uvedomelejší a viac si všíma svet vôkol seba, tým viacej je vystavený aj trestom za nedodržanie princípu. Máte to ako v škole, pretože život je školou. Ak učiteľ učí o úcte ku starším a pritom svojich rodičov sám odstránil do domova dôchodcov, či pohŕda staršou generáciou, jeho učenie je falošné. Sám nerobí to, čo učí. Učí to len žiakov okolo a on robí iné. Ak žiak koná rovnako, teda nectí si starších, stihne ho menší trest, pretože žiak nie je učiteľom. Bez učiteľa by nevedel nič o prejave úcty ku starším. Zato učiteľ vedome porušuje učebné a morálne osnovy. Preto tresty zasahujú viacej vedomejších ľudí ako menej vedomých. Rozdiel medzi vedomým a nevedomým človekom? Keď prší vedomý ďakuje za dážď, ďakuje za vlhko, ktoré dostala Matka Zem a za mokrý, očistný vzduch. Cíti kvapky ako zvony. Nevedomý človek hundre a sťažuje sa, že prší. Nevidí v daždi iný zmysel ako jeho zmoknutie. Ako sa prejavuje trest? Nejaký človek stále ohovára. Je už tak zaplnený klamlivými energiami, že tie si ho pritiahnu a urobia s ním čo chcú. Takýto človek síce nie je pánom jeho bytia, ale ide cestou akoby v predklone. Bolia ho síce kríže z tej chôdze, ale zvykol si. Zvykol si už tak veľmi, že ho ani nenapadne možnosť existencie takej chodby, v ktorej by sa nemusel krčiť. Nevie, že okolo sú iné, vyššie chodby. Tak si ide prikrčený aj celý život a sťažuje sa. Ide si viac- menej plynule, no prikrčený.
Ak sa rozhodneme vziať opraty vlastného života do našich rúk, zistíme, že sme boli tak často skrčení, až sa Vám telo odmieta vystrieť. Ono by sa aj chcelo, no nie je kam. Sme v nízkej chodbe. Tak na sebe pracujeme a zrazu je možnosť vystrieť sa viac. No telo je stuhnuté. Treba získať pružnosť. Opäť na tom pracujeme. Tešíme sa z vyrovnanej chôdze, no zrazu sa spojíme s našimi starými vecami, /životné postoje, prekrútené "pravdy", zvyky a pod/, ktoré sa dožadujú, aby sme boli prikrčení. Oddáme sa im a bum! Spadneme a možno si zlomíme nohu. Povedal som slovko možno, pretože úrazu vždy predchádzajú varovania. Ak sa zíde z cesty, prichádzajú signály ako narazená hlava, malé ťuknutie s autom, spadnutie na chodníku, strach, zhoršená imunita. Ak sa ani tieto signály nerešpektujú, Vesmír zasiahne tvrdšie. Choroba, ťažšia autonehoda, okradnutie, vykĺbený prst, či zlomená ruka. Paradoxne až vtedy si človek uvedomí, že sa niečo deje. Veľmi zriedka sa však dopátra ku príčine.
Mladé duše po príčine nepátrajú. Všetko dávajú do rúk lekárom a Bohu. Stará duša pátra vždy a vie, že život závisí len na nej. Prečo ste si zlomili nohu? Pretože ste síce vzali opraty do vlastných rúk, no dobre ste vedeli, že ak privolíte starému, čo Vás chcelo vidieť skrčených, bude to bolieť. Aj keď ste to sami nechceli, Vaša stará časť však áno. Vedeli ste, že možno spadnúť a o možnom treste za to. Napriek tomu ste to urobili. Trest prišiel. Menej vedomejší človek žije v treste celý život a ani si to neuvedomuje. Vy zažijete tento trest naraz a o to väčší. Hlásali ste ako sa trestu vyhnúť a sami ste Vaše učenie porušili. Trest máte teda väčší. Je väčší o Vaše uvedomenie, ktoré ste zneužili proti Vám. A keď teda proti Vám, tak i proti celému svetu. Všetko so všetkým súvisí.
Stará duša.
Čím je duša staršia, tým viac si uvedomujeme nás samých a častú ťažkosť i ľahkosť bytia. Stará duša sa veľa krát inkarnovala a zažila veľa životov ako muž, žena. Má viac vyskúšaných pocitov na sebe a lepšie vie preniknúť do jadra vecí. Títo ľudia sú ako som spomínal v detstve často nepochopení, stoja v centre nezáujmu, pretože sú radšej sami. Deti cítia rozdiel a začnú jedinca šikanovať. Paradoxne to robia tie deti, ktorých duše sú o dosť mladšie. Cítia zvláštnu čistotu a tajomne odlišnú hĺbku šikanovaného. Takto ubližovanému dieťaťu sa vracia i jeho karma. Dnes sú to často indigové, kryštálové deti, alebo deti z Waldorfskej školy. Tieto deti sú často hyperaktívne, veľmi cieľavedomé, tvrdohlavé, so záujmom o všetko. Hlavne prírodu, vedy, estetiku. Bežný človek si takéto veci neuvedomuje a nerozlišuje. Bolesti hlavy dáva za vplyv počasia, zlomenú nohu šmykľavému zimnému chodníku. Oddáva život náhodám, hazarduje so svojím zdravím, nevšíma si tak okolie, prírodu, seba samého. Je chorý, no na druhý deň opäť do seba pchá bagety s kolou. Ak ho niečo zabolí, dá si tabletku. O to viacej púšťa k sebe iné autority ako filmové a bulvárne hviezdy, umeliny, jedy.
Veci sú pre neho dielom náhody. Vedomejší človek si všetko zdôvodňuje, vie o vyšších silách na Zemi, vo Vesmíre i prírode. Vie o svojom poslaní a často rieši veľa vecí naraz. Pátra po príčinách. Môže si dokonca zvoliť rýchlejšie riešenie situácií v jeho živote. Jednoducho o to požiada. Deje v jeho bytí sa začnú zrýchľovať a čistiť. Odrazu zistí, že jeho priateľ už nie je tým, čím bol a vzťahy sa naštrbia. Začne poznávať iných ľudí a mať zvláštne sny. Môže cítiť viacej prírodu okolo seba, viac svojich sprievodcov a situáciu v ktorej sa nachádza. Každý pochádzame z rozličných svetov a rodov. Našimi domovmi sú vzdialené svetelné galaxie, hviezdy a planéty. Planéta Zem je pre každého Matkou. Tu sa rodíme. Ale nezomierame. Odchádzame, meníme sa a rodíme sa zas. Nie každý sa narodí opäť na Zem. Človek, ktorý si tu nesplnil svoje poslanie, alebo si viacej zaťažil karmu, sa narodí na Zem opäť. Narodiť sa sem môže aj z iných príčin, napríklad pomoc blízkemu, pomoc prírode. Takto sa sem rodia prírodné duše. Ktoré by bez tela nemohli veľa vykonať. Takto môžu prírode lepšie pomôcť ako keď sú bez tela. Ak by sme sa pýtali prečo sme takí akí sme, odpoveď je zložitá. Zaradil by som sem na prvé miesto- veľkosť uvedomenia si vlastného bytia, minulé životy, kde a v akej intenzite boli prežité. Schopnosť sa učiť, precítiť pokoru., vďaku, súcit. Vek duše. Táto náuka je tak obrovská, že v tomto článku stále podávam len veľmi zostrihaný a všeobecný obraz.
Život je škola.
Duša uvedomele vyvinutého, duchovne premýšľajúceho človeka môže mať aj 6000.rokov. Duša ako forma energie sa podobá na väčšiu spermiu s veľkou hlavou a dlhým chvostíkom. Len JE. V tom je podobná Bohu. To akí sme a ako vyzeráme, pôsobíme, chodíme, je súčasť a obraz, výsledok našich minulých životov. Ak duša človeka, ktorý aj päť životov za sebou fajčil a pil, sa rozhodne zbaviť tohto návyku, človek to často cíti ako rozdelenie ciest. Má v sebe starý program na fajčenie, no cíti ako je ťahaný inam. Viac preciťuje situácie, ktoré sa mu otvoria, pokiaľ s fajčením prestane. Podniká kúry, liečenia, poprípade sa snaží odnaučiť sám. Tu si uvedomí, že nie fajčenie má odstrániť, ale príčinu. Tu je rozdiel medzi starou a mladou dušou. Mladá duša siaha po tabletkách, žuvačkách proti fajčeniu a stará hľadá príčinu v minulom živote a vlastnom organizme, poňatí sveta. Teda podnet spúšťajúci fajčenie. Podľa uvedomenia a múdrosti duše tento človek začína hľadať. Múdrosť duše, ešte neznamená rovnakú múdrosť človeka! Od okamihu, keď vykročí na odlišnú cestu než je cesta konzumu a masy, otvárajú sa mu dvere. Dvere by sa neotvorili, keby hľadať nezačne. Teda Vesmír nám dá do vienka na prvom mieste slobodnú voľbu. Potom silu a múdrosť našej duše a prostredie, ktoré sme si na výuku zvolili. Pretože život je aj výuka. Ak by daný jedinec zostával vo fajčení aj naďalej a neuvedomoval si, že zlozvyk s niečím súvisí a bral situáciu bez rozmyslu - dvere sú zatvorené. Zato sa mu otvárajú iné dvere. Stretne človeka, ktorý mu ponúkne drogy. Aj to sú dvere a záleží od neho či vykročí. Tak sa nám život kľukatí a kľukatí. Strácame sa vo vlastnom labyrinte konania. Preto je tak veľmi potrebné uvedomiť si hodnotu a príčinu našich životov. A bádať. Sústavne viac-menej hĺbať, vŕtať sa. Chvíľu postáť a vychutnávať si plody našej práce. No potom zase. Napríklad sme plní hnevu. Zloby. Veľa z nás to pripisuje stresu, deťom, rodičom, partnerovi, počasiu, práci. Aj tam sú isté pravdy, no tá najväčšia je v nás. Spýtajte sa, čo Vám daná situácia môže ponúknuť. Aké dvere Vám môže otvoriť hnev? Je potreba si danú situáciu uvedomiť a spýtať sa.
- -Čo mi táto situácia má povedať?
- -Čo som vykonal v posledných dňoch čím som sa vychýlil zo smeru?
- -Čomu, komu som neodpustil?
- -Skutočne som schopný a verím si?
- -Som spokojný so samým sebou a situáciami okolo mňa?
- -Ako mám rád svoju pečeň a žlčník? Mám vôbec žlčník?
Paradoxne ľudia riešiaci si v minulých životoch veľa hnevu v sebe už žlčník nemajú. Tak silná preexponovaná energia rozhodla o odstránení tohto orgánu. Môžete sa pýtať, či to je dobré. Odpovedám Vám - Nie. Každý orgán tu má svoje miesto a tým, že oň prídeme, prichádzame o časť seba a cesty, ktorú nám daný orgán mal otvoriť. Účinky našej karmy zasahujú nás samotných alebo celú generáciu. Často to býva, že sa do karmicky zaťaženej rodiny vtelí duša, ktorá si vedome zvolila vyliečiť karmu predkov. Obvykle je k tomu i náležite vybavená.. Buď pochádza z prírodnej ríše, teda je inkarnovaná prírodná bytosť, alebo z ríše zasvätených. V minulosti často šaman, mág, bylinkárka, liečiteľ. Často to však býva duša, ktorá prešla viacerými svetmi a teda má ľudovo povedané prežitého z každého rožku trošku. Tieto duše sa už v minulých životoch často stretávali s duchovnými príčinami chorôb a často veľa pomohli i uškodili. Vôbec nevadí kto koľko uškodil. Podstatné tu je uvedomenie a schopnosť hľadať príčinu najprv v sebe. Sama duša a človek takúto karmu vyliečiť nedokáže. Preto jej prichádzajú na pomoc iné entity a ľudia.
Pozrite si aj:
