Ponory do mužskej duše- 1. časť

Tento článok je určený všetkým, no špeciálne mužom. Nakoľko cítim, že táto téma potrebuje veľmi živo zasiahnuť do našich životov. Niekto je už ďalej, iný sa stále učí ako chodiť na dvoch nohách. Má to tak byť, každý sme jedinečný. Preto tieto ponory do mužskej duše nech poslúžia všetkým tým, ktorí o to usilujú. Podotýkam, že sám sa veľmi veľa učím ako to je byť mužom.  Veľa som sa už naučil, a nebolo to ľahké. Veľa ma však ešte čaká. Som  večným žiakom môjho Otca. Som večným Synom môjho Otca. Vychádzam len z toho, čo si sám prežijem. Nemal som vzory, učenia, zasvätenia. Vychádzam z toho, čo sa sám naučím. Aj koľko chýb urobím.  Veľmi mi pomohla na mojej ceste kniha- Z chlapca kráľom - od Johna Eldredga.Teraz Vám predkladám citáty z tejto knihy, teda slová Johna. Opísal som ich pre Vás, pretože majú veľkú silu. Obsahujú mimoriadne posolstvá pre mužskú dušu. Pod každým odstavcom je kurzívou napísaný môj dotaz k odstavcu. Tak Vám ponúkam aj môj pohľad na Johnove slová. Umožní Vám to vidieť tak veci z viacerých strán. Veľká Vďaka Vám, ktorí tento článok práve teraz čítate. Ste na dobrej ceste....

John Eldredge.- /ďalej iba J.E./ Najhlbšia rana, ktorú muž nesie, je zranenie od otca. Či už je to spôsobené násilím,  odmietnutím, pasivitou, či opustením, pravdou je, že väčšina mužov nedostala lásku a potvrdenie, ktoré potrebovali od svojich otcov ako chlapci. Dostali niečo úplne iné- zranenie. Pretože ak otec má moc utvrdiť Vás ako muža, potom rovnako má tiež moc celú záležitosť negovať.  A to je príbeh väčšiny mužov, ktorí čítajú túto knihu.  Buď Vám otec neodovzdal hlboký zmysel a potvrdenie mužskosti a nechal Vás len tak, alebo Vás akýmsi spôsobom anuloval, zrušil, oslabil. Akokoľvek sa to stalo, je to rana, ktorá Vás určuje ako muža.

•  Ak sa takto stalo, tak z jediného dôvodu. Váš biologický otec sa takto rozhodol a rovnako ste sa rozhodli aj Vy. Ešte pred narodením. Obaja ste sa tak rozhodli, pretože ste to potrebovali. Potrebovali k svojmu vývoju.  Ak by Váš otec bol takým, akým by ste ho chceli mať, mali by ste ľahkú cestu. Nikdy by ste na vlastnú päsť neskúšali sami na sebe aké to je byť mužom. Mužom, ktorému otec nepomohol. No Váš otec Vám pomohol práve tým, že Vám nepomohol. Vážte si ho za to. Dajte mu úctu a miesto nielen vo Vašej rodine, ale aj vo Vašom srdci.

J.E- „Neverím v Boha“ odpovedá Dantes. „Na tom nezáleží. On verí v Teba“.

• Presne. Boh je tu stále pre nás. Verí v nás. A preto nás miluje. Je to jedna z jeho ciest ku nám. Verí nám a je s nami v každej chvíli. Je náš Otec, ktorý je v nás...

J.E- Balian prichádza o otca skôr ako sa dostáva do Jeruzalema. No nezostáva sám. V tej chvíli prichádza rytier, ktorý je zároveň kňazom. Jeho pomocou zdoláva Balian počas križiackych výprav nestály politický a náboženský terén Jeruzalema. Balian, neschopný zachytiť boží hlas mu hovorí: „Boh ku mne nehovorí. Ani na hore, kde zomrel Kristus. Som mimo Božej milosti.“ Kňaz plný milosrdenstva mu na to odpovedá : “To som nepočul“. „Zdá sa, že som stratil svoje náboženstvo“ hovorí Balian. Rytier mu odpovedá: “Do náboženstva sa vôbec nemiešam. Pri slovo náboženstvo som počul ako sa šialenstvo fanatikov každého vierovyznania chce volať Božou vôľou.  Svätosť pozostáva zo správnych skutkov. A odvahy byť na strane tých, ktorí nie sú schopní sami seba obrániť. A dobroty. To, po čom túži Boh je tu“, hovorí a ukazuje na Balianovu hlavu „ a tu“, ukazuje na jeho srdce. „ A podľa toho ako sa rozhodneš každý deň konať, môžeš byť dobrým mužom. Alebo nie“.

• Svätosť pozostáva zo správnych skutkov. A odvahy byť na strane tých, ktorí nie sú schopní sami seba obrániť.- Toto je len jedným odrazom skutočnej mužskosti, ktorá chýba v našej spoločnosti. Mužmi sú hlavne tí, ktorí majú drahé auto, veľké svaly, moc ovládať a manipulovať, veľký penis, veľké peniaze. Majú všetko akési veľké...  Rytier Balianovi vo filme Kráľovstvo nebeské dobre povedal- Boh túži po Tvojej čistej mysli a čistom srdci. A statočnosti. To je rytierskosť, ktorá sa už takmer nenosí. A aj preto vznikol tento článok...

J.E.- Ak človek vykonáva akúkoľvek službu pre vlastné vyznamenanie a nie pre službu samotnú, v tej chvíli sa nachádza mimo kráľovstva.

To je ľahké. Ak niečo, čokoľvek robíte len preto, aby ste z toho Vy mali osoh, nepozeráte sa pritom na iných, len na seba, teda čo z toho budete mať Vy, ste mimo kráľovstva. Sám John v knihe píše pri tejto vete príbeh, keď sa mu takéto niečo stalo. A verte, nebol sám... Je veľmi dobré si takéto niečo uvedomiť, vrátiť sa k tomu a práve vo chvíľach, ktoré rozhodujú, na akej strane kráľovstva sme, zastaviť sa  a skutočne konať tak, aby sme službu vykonávali pre službu samotnú... Veľmi Vás to posilní.

J.E.- Ide o prítomnosť. Mudrc nemusí byť hlučný ako napríklad bojovník, nemusí vládnuť ako kráľ. V jeho prítomnosti existuje priestor, aby ste boli tým, kým ste, tam, kde ste. Hlboké porozumenie. Mudrc nemá nijaký program, nemá čo stratiť. To, čo ponúka, dáva srdečne, diskrétne  a na základe vlastného inštinktu rozozná tých, ktorí majú uši na počúvanie. A tak svoje slová ponúka v správnej miere, prichádzajú v správnom čase a k tomu správnemu človeku. Nebude Vás obťažovať vecami, ktoré vedieť nepotrebujete a  ani Vás nebude zaťažovať tými, na ktoré ešte neprišiel ten správny čas. Ani Vás nezahanbí odhalením chýb, ktoré ešte nie ste pripravení odstrániť a to aj napriek tomu, že mudrc toto všetko vidí. Vidí preto, že je múdry a plný súcitu.

• John rozdelil etapy vývoja muža v jeho živote na Chlapca, Kovboja, Bojovníka, Milenca, Kráľa a Mudrca. Tu hovorí o Mudrcovi- Starcovi. Zrelom mužovi, ktorého si možno predstaviť v rade starších v indiánskych filmoch. Každý ho má v úcte, je starý, veľa toho prežil, veľa vie. Je vážený. O takomto Mudrcovi hovorí John. Od takýchto mužov sa môžeme veľmi veľa naučiť. Je požehnaním mať takéhoto muža pri sebe. Je veľmi málo takých mužov dnes...

J.E.- Neistý kráľ často neprijíma starších mužov, ktorí sa nachádzajú v jeho okolí: posiela ich predčasne do dôchodku. Cíti sa byť ohrozený, pretože starší muži vedia viac ako on. Naša pokroková západná kultúra odmieta už mnoho rokov starších ľudí, pretože sa klaniame puberte. Naši hrdinovia sú mladí a krásni. Sú „víťazmi“. Klaniame sa puberte, pretože nechceme z tohto obdobia vyrásť, nechceme zaplatiť cenu za zrelosť. To je dôvod, prečo je súčasný svet plný nezasvätených mužov.

• Ešte stále sa niečoho bojíme. Posielame starých ľudí do dôchodku dožiť do domovov dôchodcov a spoločnosť ponúka násťročné „celebrity“. Tým sa zbavujeme aj samých seba. Čo v nás môže vyzrieť, keď sa opájame puberťáckou ľahkosťou a ilúziami? Nejdeme do hĺbky, stačí nám pozlátko na povrchu.  Mudrcovi sa dnes neverí, starí ľudia sú často potlačovaní a nevážení. Určite aj Vy poznáte z Vášho okolia aspoň dva prípady v tejto podobe.  Ako tomu zabrániť? Vážte si starších ľudí, raz budete aj Vy starí a tiež budete chcieť, aby si vás niekto vážil. Majte úctu k tomu, čo si prežili. Ako píše John. Neistý kráľ posiela často starších mužov do dôchodku, pretože sa cíti byť ohrozený...- a čo robí naša spoločnosť? Posiela starších ľudí do dôchodku, pretože my sami máme málo úcty ku sebe a cítime sa byť ohrození aj zostávajúcou a prežívajúcou štipkou múdrosti, ktorú nám skúsenosť a múdrosť starších ľudí môže dať.

J.E.- Zakaždým, keď sa cítime deprimovaní, opustení alebo jednoducho prežívame, že na našom chrbte sa nachádza celá ťažoba sveta, je to pravdepodobne preto, že sme začali pochybovať o tom, čo k nám cíti Boh. Preto je najlepšie znovu si zopakovať pravdu. SI Môj MILOVANÝ SYN. To je náš základný uholný kameň.

• Si môj milovaný syn. To je najväčšia pravda, akú v tomto smere poznám. Táto pravda Vás dovedie všade tam, kde budete chcieť. Je to najväčšia sila a pocta, ale aj samozrejmosť. Všetky naše negatívne pocity odrážajú aj našu zlomenú vieru v Boha ako nášho Otca, ktorý sa o nás VŽDY Otcovsky stará.

J.E.- Opačnou stranou zabúdania, že sme milovanými synmi je práve úsilie nepriateľa okradnúť nás o Otcove dary a priviesť nás k presvedčeniu, že nemáme otca. Určite na to nezabudnite, keď sa pustíte do hľadania vlastnej mužskosti, uzdravenia a sily a budete hľadať cesty svojich synov alebo iných mužov, ktorých budete sprevádzať. Hlavu hore, drahí priatelia. Bude to nápadné, pretože je to jedna z Vašich najväčších radostí. V takej chvíli sa zvyčajne stáva- vo chvíli, keď veci stratia na svojej príťažlivosti, alebo sa nečakane stanú náročné-, že muž sa jednoducho vzdá, vzdá sa výletu, vzťahu, či svojho sna. Dovoľte, aby sa vo Vás prebudil bojovník. Stojí za to, aby ste o to zápasili.

Sú to skúšky, ktoré nás stretnú. Sú súčasťou nás. Budeme skúšaní ako silne veríme, nielen Bohu, ale hlavne sebe samým ako mužom. Budeme skúšaní, dať do našich skutkov svätosť a cit. Šľachetnosť.  Prídu skúšky, do ktorých sa nám nebude chcieť a pritom práve tam treba ísť. Aj do svojich tieňov aj do odpúšťaní tak predtým neodpustiteľnému. Môžeme plakať ťažké slzy, ktoré sme v minulosti sami do seba zaliali. Čakajú nás následky za naše činy. Kto sa k tomu postaví hrdinsky a silne, ten je schopný navštíviť svoje tiene a prijať ich. Oslobodiť, dať im milosť a živú slobodu. V tom je veľa mužskosti a to je aj jedna z vecí, ktorú po nás Boh chce. Byť zodpovední a radostní v tom kto sme a kde sme.

J.E.-  Je to pravda pre otca a syna, pre spoločenstvo mužov, pre muža a Boha Otca. V mužskej prítomnosti sa v mužovi odohráva niečo, čo sa neudeje nikde inde. Bly hovorí o akomsi jedle, ktoré prechádza z otcovho tela, do tela jeho syna- táto nehmatateľná strava sa k synovi iným spôsobom nedostane. O čo viac to platí v prípade nášho skutočného Otca. Ježiš sa tešil vzťahu so svojím Otcom, po ktorom tak túžime. Nejde o nejakú farebnú vitráž v kostoloch, ale o mužskú jedinečnosť. Boli si veľmi blízki a to až tak, že boli Jedno. My sme boli stvorení na to isté. V našom živote nebude niečo v poriadku až kým nebudeme mať s Bohom takýto dôverný vzťah. Preto sa Ježiš tesne pred svojím odchodom za nás modlí: „ Aby všetci boli Jedno ako Ty, Otče vo mne a ja v Tebe, aby aj oni boli v nás... ako sme my jedno- ja v nich a Ty vo mne.“ Ježiš chce, aby sme sa tešili z Jednoty s Otcom: Ako si Ty vo mne a ja v Tebe. Práve toto potrebujeme. Potrebujeme jednotu s Otcom. „Ja v Tebe a Ty vo mne. Takto dozrejú k takejto jednote“- Toto je uzdravením mužskej duše. Toto je mužská zrelosť-„dozrieť k takejto Jednote“. Dovoliť Otcovi, aby sa o nás otcovsky postaral, aby nás miloval, tak ako miloval Ježiša, skutočne byť s ním a s jeho synom jedno srdce a jedna myseľ. Kým sa tak však nestane, zostávame bez otca, sme stratení.

• K tomuto netreba nič dodať. Tento odstavec si každý to precíťme sami za seba...

J.E.- Chceme mladého muža naučiť, aby bol dobrý, pretože keď sa stane kráľom, dobrota bude pre neho všetkým. Ako vysvetlil Henrich V. svojmu vojsku: „Ale keď zhovievavosť a krutosť sa snažia podmaniť si kráľovstvo, práve vľúdnejší hráš sa čoskoro stane víťazom.“ Dobrota. Myslím, že ak sa vydáte na túto cestu, objavíte mnohé miesta v ktorých sa budete cítiť zranení. No ak sa naučíte hľadieť na vlastnú zranenosť so súcitom- namiesto hanby, alebo pohŕdania, čo mnohí z nás prežívajú voči tomu, čo je v nás mladé a nedokončené-, ak budete k sebe vľúdni, objavíte, ako bude vo Vás narastať vľúdnosť voči ostatným mužom.

• To je to, čo som písal vyššie. Ak muž prijme jeho vlastné tiene, posilní ho to. Veľmi ho to posilní. Tým môže pomôcť všetkým mužom v jeho okolí. Otcovi, bratom, synom. Pomôže im už len tým, že on sám to na sebe zmení. Že sa prestane viniť a posudzovať, ale že na svoje tiene a nedostatky začne pozerať so súcitom k sebe. To ho zmení od koreňov. Vina neexistuje. Sú len príležitosti. Takto posilnený muž žiari a bude príkladom pre iných mužov už len tým, že sa ocitnú v jeho prítomnosti. Nemusí nič povedať, urobiť. Už len tým, že je, bude.

J.E.- V neprirodzenom svete plnom pohodlia a jednoduchosti, existuje priveľa vecí, ktoré máme na dosah. Káblová televízia, klimatizácia, možnosť najať si človeka, ktorý Vám opraví kuchynský drez, alebo vyperie košele. Duša muža v takýchto podmienkach zakrpatieva. A Boh by bol tak rád, keby sme boli mužmi. Ak sa v našom živote všetko odohráva jednoducho, nebudeme mať z toho nijaký úžitok. Vážime si to, za čo sme “zaplatili“. Najviac si ceníme víťazstvá, ktoré sme získali v namáhavých bojoch. Ak je náš život tvrdý, alebo nás neuspokojuje, získavame nový rámec v ktorom to môžeme pochopiť, novú smerovku. Nie sme opustení. Nie sme sami. Jednoducho sa to tak nedeje. Boh sa k nám správa s úctou; pristupuje k nám ako k mužom. V tej náročnosti má pre nás niečo pripravené. Potrebujeme zistiť, čo to je a potrebujeme sa tým nechať okresať a posilniť.

• Ak je náš život tvrdý, alebo nás neuspokojuje, získavame nový rámec v ktorom to môžeme pochopiť, novú smerovku- Presne. Ak máme niečo ťažké, je to príležitosť dosiahnuť veľké víťazstvo. Ak ste napríklad nikdy nevŕtali do steny a zrazu navŕtate poličku na knihy, bude to pre Vás oveľa väčšie víťazstvo, ako pre muža, ktorý pracuje s vŕtačkou už roky a vie ako na to. Áno, práve v tej náročnosti má pre nás Boh čosi pripravené ako píše John. Silu, sebadôveru. To, čo potrebujeme. Práve v ťažkých podmienkach sa formuje sila muža. Ak to zvládne, posilní ho to. Ak nie, prídu iné skúšky, len sa treba prijať so súcitom. Vždy nám však príde do života práve to, na čo sme už pripravení.