Leví kráľ - 1994, USA, 89-min

„Pozri sa na hviezdy. Z tých hviezd na nás hľadia veľkí králi minulých čias. Budú tam vždy... budú Ťa viesť... a ja s nimi.“ 

Dialóg kráľa Mufasu s jeho synom Simbom.

Snáď som ešte nevidel tak presne napísaný príbeh ako ponúka príbeh Levieho kráľa. Jeho ťažisko by som videl v podobe práce na sebe samom, príbehu Simbu a jeho otca ako aj v príbehu každého človek a jeho Otca. Simba tu stelesňuje aspekty silného mužského vzoru a sily v každom z nás.

Príbeh je jednoduchý. Simba ako malé levíča je predurčený stať sa kráľom. Jeho otec, kráľ Mufasa je mu vo všetkom nápomocný. Učí ho, chráni, no aj karhá. Strýko Scar je však iného názoru. Ten kuje pykle a snaží sa pomocou hyen zvrhnúť kráľa a s ním aj jeho syna Simbu. Nakoniec sa mu podarí nalákať malého Simbu do pasce, kde sa ho jeho otec Mufasa snaží zachrániť. Ten však za záchranu malého Simbu zaplatí vlastným životom. Scar sa tak stáva kráľom a Simba je vyhnaný preč.  Tu vstupuje do akéhosi vákua, kde zabúda na to, čím je, čo je v ňom a užíva si život hrami, lovom, vášňami. Spoznáva pojašených, ale milých priateľov a zabúda na svoj príbeh, svoju cestu a silu. Nakoniec stretne mladú levicu z ktorej sa vykľuje jeho dávna priateľka. Tá mu pomôže rozpomenúť sa. Ukáže mu, kde je jeho cesta a čo má vykonať. Postaví ho pred jeho skúšku. Zastať sa svojho rodu, rodiny a ukázať svoju silu aj v súboji so Scarom. No Simba veľmi nechce. Stále si túži užívať. Nakoniec stretne starého paviána Rafiky. Ten je v celom príbehu veľmi dôležitý, pretože to on pomôže Simbovi uvidieť samého seba. Pomôže mu rozpomenúť sa na jeho otca. /Akoby nám táto myšlienka ukazovala a pomáhala aj nám, rozpomenúť sa na nášho Otca/ Otec Mufasa k nemu z neba prehovorí a podporí ho. To mu dodá silu do záverečného boja so Scarom. No súboj nevyhrá len preto, že k nmeu prehovoril otec Mufasa, ale preto, že uveril v svoju silu a vie, čím je.  Scar je nakoniec porazený a levie kráľovstvo  obnovené. Simba s jeho priateľkou majú opäť malé levíča, ktoré Rafiky ukáže všetkým ako budúceho Levieho kráľa.

"Poznám tvojho otca,"povedal starý pavián.

"Môj otec je mŕtvy!"odvetil Simba.

"Nie! "povedal pavián, "Žije!" Starý pavián zaviedol Simbu k pokojnému jazierku: "Pozri sa!"

Lenže Simba videl v jazierku len vlastný odraz.

"Lepšie sa dívaj!" Presviedčal ho pavián. Vánok rozčeril hladinu. Keď sa voda upokojila, uvidel Simba otcovu tvár.

"Vidíš?" spýtal sa Rafiki. "On žije v tebe!"

Ideme, kráčame, máme sa o koho oprieť /Simba a jeho otec, hrajú sa, zápasia, otec ho učí prejavovať jeho silu, chváli ho, aj trestá- ako Boh nás ľudí/, zrazu je prítomné Zlo. Temnota v podobe Scara. Bez Scara by príbeh nebol tým, čím je, pretože práve pri Scarovi môže Simba preukázať jeho neskoršie kvality. Scar-Temnota zasahuje. Násilným spôsobom odvádza syna od Otca. / aj nás často pokúša temnota a odvádza nás od Svetla-Boha Otca- je to skúška, pre nás a vo filme pre Simbu/. Krajinu zahaľuje Temno. / U nás sú tiež dni naplnené smútkom, žiaľom, je to predobraz. Cítime sa vyhnaní ako aj Simba, keď musel po smrti otca odísť preč. Zabúdame na to, čím sme - ako aj Simba. Nemá nám to kto povedať a tak žijeme v istej ilúzii o sebe. – tu je paralela so Simbovým obdobím ničnerobenia a užívania si zábaviek. Napokon príde niekto zvonku, priateľ, priateľka a ukáže nám cestu. Pri Simbovi to bola jeho priateľka a budúca matka jeho syna. U nás to môže byť hocikto, koho stretneme, napíše nám, zavolá, situácia, alebo kniha, príbeh, ktorý sa nám dostane do rúk. Hudba, divadlo, článok, príroda. Skúška, bolesť, plač. Prišiel čas konať. Simba opúšťa obdobie pokoja a ilúzií. Vykročí vpred. Aj my často robíme kroky vpred.

Prihlásime sa na kurz, spoznáme nových ľudí, odídeme z práce, alebo si nájdeme novú, stretneme priateľa, učiteľa. Ale potrebujeme veľkú časť cesty urobiť sami. Nik to za nás neurobí. Ani za Simbu nie. On v príbehu putuje sám k svojmu kmeňu. No cestou stretáva  starého mudrca a šamana Rafiky, ktorý mu ukáže cestu.  Povie mu o jeho sile a dá mu prehovoriť s jeho mŕtvym otcom.  Simba stále neverí v svoju silu a nevie kto je. No, keď spozná v odraze vody svoju tvár a v jeho tvári uvidí tvár jeho otca-Otca, pochopí. Aj v našom živote potrebujeme byť istý čas sami a nájsť svoju silu. Príde k nám učiteľ. Nemusí to byť človek. Stačí byť otvorený. Boh si už nájde cestu do nášho srdca. Ukáže nám. Čo treba robiť a hlavne naznačí nám, kto sme. No len to naznačí. Zbytok necháva na nás, pretože verí, že to zvládneme. Verí v nás.  A tak sa Simba vydáva na cestu Domov. Môže to znamenať nielen cestu do jeho krajiny, odkiaľ bol vyhnaný, ale aj cestu Domov. Odkiaľ vzišiel. Tak isto aj my. Ideme Domov. Ako Simba. Každým dňom sme bližšie. Nakoniec musíme bojovať a podstúpiť boj so sebou samým. Simba ako lev nebojoval s muflónom, žralokom, žirafou, bojoval s levom Scarom. Akoby bojoval so samým sebou. Až keď prejavil svoju silu-mohol ju získať a mohol ňou oslobodiť seba a jeho budúce kráľovstvo. Nakoniec je Scar porazený a Simba sa stáva kráľom. Kraľuje tak ako ho učil jeho otec. A splodí syna, ktorý bude raz tiež kráľom. Tak ako aj my. Aj my sme králi vlastného kráľovstva.

Film môže citlivým spôsobom zasiahnuť mužské srdce diváka, pretože práve renesancia mužskej sily a cesty je tu podaná veľmi zjavne.

Príbeh je veľmi bohatý na kopec silných dialógov. Hlavne ako Mufasa učí Simbu, chráni ho, no aj mu necháva voľnosť. Keď mu hovorí o hviezdach. Keď ho Rafiky privádza k jazierku už ako statného leva a ukazuje mu, že jeho mŕtvy otec v ňom žije. Jeho otec nikdy nezomrel. Žije v ňom. Vždy je prítomný a vždy má podporu od kráľov, ktorí žili pred ním. Ako máme my vždy podporu od Boha.   Otec, žije v nás a my v ňom. To je veľká  myšlienka. Alebo scéna ako Mufasa prehovorí k Simbovi z neba a podporí ho. Tak nás Boh podporuje a miluje. Príbeh je doplnený krásnymi piesňami, je odľahčený skvelými, smiešnymi postavičkami a dialógmi, je uvoľnený, no aj vážny a prísny. Film Leví kráľ je hlavne poučný a začiera hlboko do nás samých. Možno až príliš hlboko.

/pozrite si aj recenziu na tento film/