Hudba v našom živote.

Bola tu a je od všetkých čias. Od okamihu, keď  pračlovek chytil do rúk dva kamene a udieral ich v rytme do seba - až do týchto čias. Hudba spája a vytvára mosty. Hudba nepozná hranice. Je ako rieka. Každý ju potrebuje, len nie každý o tom vie. A tak ako je v rieke skrytých najviac vecí pod hladinou- aj s hudbou je to tak. Zreje a umožňuje človeku, ktorý ju hrá, počúva- tiež vyzrieť. Vytvára v nás nové poklady a umožňuje skrytému stať sa viditeľným. Prejaviť sa.

Pravda víťazí...

Pamätám sa na moje prvé spojenie s hudbou. Mal som asi 10. rokov. Za socializmu prišla nová móda. Walkmany. Bolo to niečo nevysloviteľné. Hudba. Vlastná priamo do môjho ucha. Môžem ju stišovať, pretáčať, stopnúť. Paráda.  Našťastie moji rodičia  sa snažili ísť s dobou, tak kúpili mne a bratovi jeden taký walkman. V obchode s kazetami sme si mohli kúpiť každý jednu  pre seba. Brat si kúpil Milli Vanilli a ja Depeche Mode, presnejšie album- „Music for the masses“.  /Ak máte radi Depeche mode, tento album je kultový/. Od toho okamihu som začal hudbou rásť. Formovala, menila, strácala i naberala na živote vo mne.  Kresala celú moju osobnosť.  Za komunizmu nás delila na metalistov a depešákov, pamätáte sa? Dnes to je sranda, vtedy to bolo aj vážne. Depeche mode som mal stále rád a môžem i dnes, no keď som v šiestej triede základnej školy v „Škole prírode“ videl v hitparáde klip od Tublatanky- „Pravda víťazí“- stuhlo mi celé telo a zimomriavky som mal i na palci. A viete, čo je skvelé? Že rovnaké zimomriavky mám pri tejto piesni aj teraz, po dlhých rokoch. Hudba nestarne, žije svojím večným a jedinečným životom. Hudba ako akýkoľvek druh umenia len je. Človek do nej potrebuje dospieť, vyzrieť.  Hudbe vďačím za mnohé. Hudbou som vyrastal. Niektoré deti majú partie kamarátov, pobehujú po uliciach. Ja som mal hudbu, prírodu a knihu. Možno to bolo dosť, možno nie, nesúdim to. Práve týmto trom veciam vďačím za mnohé...

Hudbá nezná hranic, ta to bere šmahem...

Hudba nám pripomína niečo božské, tvorivé, podmanivé, vlnité. Obsahuje energie a vibrácie, ktoré síce voľným okom nevidíme, no cítime ich.  Ako povedal Zdeněk Svěrák vo filme Kolja pri scéne, keď za ním príde hrobár a Svěrák práve obťahuje na náhrobnom kameni zlatou farbou časom vyblednuté písmená. Celý tento film je aj o hudbe a mám ho rád aj pre túto scénu. Keď hovorí o černochovi, ktorý pri počutí Smetanovej Vltavy plakal tak,  až sa mu z očí rinuli slzy ako hrachy, panečku... Pretože hudba tá nepozná hranice, tá to berie  šmahom. Ak ste ten film videli, určite sa na scénu pamätáte. A tak to je. Hudbou sa dajú povedať nádherné myšlienky, hudba je tvorenie, kresanie zo základu melódie do novej piesne. Prináša nám do života relax, uvoľnenie, istý spôsob naplnenia, povzbudenie, nabudenie, provokuje nás, je často výstredná a nerozumieme jej. Vždy na ňu reagujeme.  No zároveň obohacuje a zjemňuje, alebo podnecuje nášho ducha. Vyživuje ho. Tým chcem povedať, že akákoľvek hudba je čarovná v istých hraniciach. Niektorú hudbu môžete počúvať dlho, no uspí Vás. Inú len krátko a prebudí, povzbudí Vás. Po dlhom čase Vás už z nej začne bolieť hlava. Všetkého s mierou.

Hudba od A po Z.

Ako ste na tom s hudbou Vy? Nájde sa vo Vašej domácnosti, rodine, vzťahu, miesto pre hudbu? Hráte na nejaký hudobný nástroj? Skúsili ste niekedy zložiť vlastnú pieseň? Ak áno, sami viete aké to je krásne. Ak nie a chcete, na čo ešte čakáte? Hudba je mnohé a mnoho v nej sa nedá povedať ani napísať do slov. A už tobôž nie uchopiť rukami. Je neuchopiteľná ako rieka. Z hudby tečú slzy dojatia, máme z nej husiu kožu, zaspávame pri nej. V minulosti boli piesne a hudba na dennom poriadku. Pri piesňach sa pracovalo na poli, pri piesňach sa rodil človek i zomieral. Hudba hrala na krste i pohrebe. Piesňami si oddávna ľudia zľahčovali život. Nech bola akákoľvek práca ťažká, pieseň to vyliečila. Práve spievaním dokážeme počúvať aj seba. Spev má silný očistný účinok, pomáha odstraňovať rôzne emocionálne blokády hlavne v hrudníku a krčnej čakre na hrdle. Veľmi pomáha tým, ktorí sa boja, alebo hanbia vyjadrovať sa pred inými. Spev a hudba sú zaručené lieky na dušu. Už len pohmkávanie má dobrý a ladný účinok. Spevom sa menia naše myšlienky, vibrácie, energie, človek sa otvára a uvoľňuje. Prehrieva zvnútra. Liečeniu hudbou sa venuje odbor muzikoterapia.

Ak cítite potrebu zmeny v živote, hudba Vám môže veľmi pomôcť. V prípade, že neviete akú hudbu, siahnite po nej intuitívne. Tá, ktorá sa Vám nielen páči, ale pri ktorej máte v srdci dobrý pocit. Potrebujete s ňou súznieť. Môže to byť čokoľvek. Je veľmi pravdepodobné, že budete počúvať hudbu podľa Vašej nálady, rozpoloženia. Je to tak správne.  Veľmi dobrý účinok má hudba hlavne ráno. Keď cítim, ráno si pustím nejakú relaxačnú hudbu, alebo Maoka. Maok je podľa mňa výnimočný zjav na našej scéne... Hľadajte si hudbu, dovoľte nech ku Vám príde. Každá hudba je dobrá, každý hudobný štýl má svoje dobré i menej kvalitné kapely, každá hudba má čo povedať. Vyrástol som na tvrdej, punkovej, neskôr na extrémnej metalovej hudbe, spoznal som rôzne stránky hudby. Bol som oboznámený s mnohými štýlmi, hudobníkmi, skupinami. To mi dalo veľký prehľad a nadhľad. Videl som, a cítil, že hudba sa dá robiť srdcom, no aj nemusí. Zoznámil som sa s temnotou v hudbe i v sebe. No len tak sa dá vidieť veľkosť Svetla. Vždy sa nakoniec pleva od zrna oddelí. Ako sa človek mení a rozvíja, priberá na seba iné prvky, niektoré opúšťa a iné u neho pretrvávajú stále- rokmi.

Hudobných štýlov je mnoho. Môjmu srdcu je najviac blízka taká hudba, ktorá má ducha. Má čo ponúknuť, je hustá, tečúca a plná umenia. Počnúc od relaxačnej hudby, cez stredovekú gajdošskú, filmovú hudbu, muzikály, spievané mantry, klasickú vážnu, tvrdú, no krásnu metalovú až po našu novodrevnú hudbu v podaní napríklad Žiarislava, alebo Majerčíka. Čo vôbec nemusím je komerčná hudba z rádií, ktorá je umelo tlačená a vytvorená na objednávku... Česť výnimkám.

Zdravotné účinky hudby.

Niekde som čítal o významných zdravotných účinkoch vlastnej reprodukovanej hudby. V jednoduchosti to znamená, že ak človek sám hrá na nejaký hudobný nástroj, má pre neho táto hudba  a samotné hranie oveľa silnejší emocionálny, citový a zdravotný účinok, než keby len hudbu počúval. Marko Pogačnik v knihe- „Elementární bytosti“ poukazuje na fakt ako pri akomkoľvek hráčovi-umelcovi stojí vždy najmenej jeden nehmotný „strážca“, bytosť, ktorá mu pri hraní-tvorení,  pomáha. Napríklad v knihe je popísaný prípad ako autor knihy prišiel na koncert, kde hral huslista. Hral krásne a ľudom sa jeho umenie páčilo. No Pogačnik si všimol vnútorným zrakom pri nohách tohto huslistu malého mužíčka, ktorý takisto hral na husličky a bol s huslistom spojený. Ako má každý človek počas života svojich ochrancov a sprievodcov z jemnohmotných sfér, tak má i každý umelec /nech už tvorí čokoľvek,-maliar, sochár, hudobník, básnik, spisovateľ/ pri sebe pomocníkov. Oni mu pomáhajú v jeho umení pretrvať, sčasti ho motivujú. Preto sa stáva, že napríklad hudobníci upadnú do vytrženia, hrajú so zatvorenými očami, plačú pri tom, sú dojatí. To je tá stará známa Múza. Kopla ho múza, poznáte to, však? Veľký Ján Hollý ju vo svojich básňach nazýval- Umka. Mnoho klasických skladateľov ako Smetana, Bach spisovali svoju hudbu aj cez sny. Veru priveľa hudobníkov Vám povie, že v snoch počuli krásnu hudbu, alebo básnici zase silné verše, ktoré za vedomia  k nim neprichádzajú. Veľa takéhoto umenia pochádza práve zo snov, ktoré si hudobníci-básnici, stihli zapísať. Ak sa človek otvorí umeniu v akejkoľvek podobe, bude k nemu prichádzať aj od Boha. Pretože Boh je nekonečný umelec! Alebo všetci poznáme pohľad na správneho dirigenta. Strapaté vlasy, priam halucinogénny pohľad a vedie celý orchester. Ten človek to, čo robí prežíva. Žije to. A máme tu ďalší aspekt vznešenosti hudby.

Prítomnosť.

Aký? Hudba nás učí žiť v prítomnosti. Umožňuje nám naplno si vychutnať práve tento a žiaden iný okamih. No potrebujeme sa jej venovať naplno. Napríklad teraz, keď píšem tento článok mi hrá  Lord Wind. Ide o projekt jedného muža, ktorý okrem inej hudby, ktorú hrá v iných kapelách, produkuje aj v Lord Wind. Je to kapela jedného človeka. Ak by Vás to zaujímalo jedná sa o album „Ales Stenar“, stredoveká inštrumentálna hudba. Výborné. Lenže ak píšem text, nemôžem hudbu sledovať naplno. Text je dôležitejší, no hudba mi pomáha text rozvíjať. Ak si budem chcieť naplno  hudbu vychutnať, potrebujem si dať slúchadlá a urobiť si pre seba tak 40.minút času. Vtedy hudba bude znieť úplne inak ako pri písaní článku. Každý potrebuje čas pre seba. Ja aj Vy. Ak sa vyhovárate, že stále nemáte čas, tak ho nebudete mať nikdy a prídete oveľa.

Hudba prírody.

Nakoniec chcem spomenúť posledné. Hudba nie je len to, čo počujete z reproduktorov. Najdôležitejšia je hudba vo vlastnom srdci. K tej máme prístup až vtedy, keď sa stíšime a prídeme do ticha- zastavíme sa. A keď sa zastavíme a spomalíme, odhodíme platonické vízie a problémy, môžeme počuť aj hudbu- Prírody. Aj príroda má svoju hudbu. Hudba živlov, pukot ohňa, dupot po zemi, kvílenie víchrice, alebo vetra, čurkot vody z prameňa. Zvuk listov na topoľoch v rannom vetre. Aj to je hudba. A ešte aká! Cvrkot svrčkov na lúke, zvuk chôdze bosými nohami po napadaných jesenných listoch, alebo vrzgot snehu, zvuk hromu, padanie dažďa, zvuk lúky, zvuk mora, zvuk Zeme. A vtáčí spev?... Je mnoho zvukov a mnoho hudieb.

Život bez hudby je ako život bez lásky.

Kedy ste naposledy počúvali aj takúto hudbu? Mnoho ľudí nevie, že to je hudba, pretože automaticky sú zahltení mnohými ruchmi vo svojom vnútri. A tie ruchy im znemožňujú počúvať. Skúsme viac vnímať  a počúvať seba, druhých, okolie, prírodu, hudbu v rôznych smeroch, viac spievať- v lese, na lúke, zahrať si na píšťale, gitare. Od srdca. To sa vždy počíta a každý to v hudbe vycíti. A tým pomáhame nielen sebe, ale aj iným, celej krajine a celej planéte. Pretože všetko so všetkým súvisí. A nič sa nestráca.