Čarovná ríša prírody. - alebo z prírody do knihy.

V tomto článku sa dozviete, kde začala vznikať Čarovná ríša prírody. Čo bolo príčinou jej vzniku. V akých myšlienkach a zážitkoch sa rodila.Taktiež Vám ukážem vám aj moje krátke príbehy z lesa, ktoré vznik ebook-u Čarovná ríša prírody ovplyvnili priamo, alebo nepriamo. Tak poďme na to...

Celkom prirodzene ma to vždy ťahalo do prírody. Do lesa. Chodieval som doň takmer vždy, keď som to potreboval, hoci som vtedy musel cestovať a prestupovať. No stálo to za to. Vedel som prečo tam idem. Často som sa vybral na to isté miesto a strávil hodinu len tak sedením na zemi, či skale.

Alebo sa len tak naslepo vybral z hlavnej lesnej cesty naprieč strmým svahom hore. Vôbec som nevedel, čo tam je. Stúpal som, potil sa. Nohy sa mi zabárali do spadnutého lístia karpatských stromov. Áno, bol som v Malých Karpatoch, pretože aj keď na Slovensku máme veľa pohorí, mne učarovali práve Malé Karpaty. Ale o nich ešte bude reč.

Ako tak stúpam...

Prišiel som zrazu k veľkému balvanu, ktorý sa mi na prvý pohľad javil ako kreslo. Kamenné kreslo. Akoby by ho tu niekto z roztržitosti zanechal. Možno ho už nevládal odniesť, keď bolo kamenné... No ja som si doň sadol a cítil sa dobre. Odtiaľ som pozoroval vtákov, sadajúcich na konáre stromov, alebo aj ľudí idúcich dole po cestách, ktorí ma nemohli vidieť. Zo všetkého najviac som sa snažil úplne odľahčiť, vyprázdniť si hlavu a len tak byť. Stať sa súčasťou prírody. Cítiť les v sebe.

Stať sa súčasťou...

Napríklad som si všimol jednu vec. Keď som vošiel do lesa, trvalo mi dlhšie než som sa naň naladil. Na topánkach sa leskli stopy mesta a v hlave rušné myšlienky. Spozoroval som, že čím som bol dlhšie v lese, tým viac som sa doň dostával. Áno je to síce prirodzené, no trochu o tejto „prirodzenosti“ napíšem. Napríklad začínal som počuť viac lesných zvukov. Ako som odbočil z hlavného chodníka naprieč do svahu medzi stromy, všetko okolo mňa začalovydávať akosi viac zvukov. Vtáci spievali radostnejšie, stromy šumeli hlasnejšie. Kráčam listami, uhýbam pred konármi.

Až... Až som prišiel na dno akéhosi žľabu. Po oboch jeho stranách sa črtali strmé brehy. Zdalo sa mi, že som na dne akejsi rieky, ktorú pred mnohými rokmi vyhĺbil do zeme ľadovec. Vyškriabal som sa na jeden breh. Zložil batoh a poobzeral sa okolo seba. Naokolo nikto. Cez roklinu bol spadnutý veľký dub, spájajúci oba brehy ako lesný most. Zahrám si a zahrám aj lesu, pomyslel som si. Tak som vytiahol píšťalu a začal som...

Les stíchol.

Od prvých tónov píšťaly, ktoré vnikli do dovtedy rušného jesenného lesa, nastalo odrazu ticho. Les úplne stíchol. Vtáci prestali spievať a okrem vetra šepkajúceho medzi stromami, bolo úplné ticho. Len píšťala napájala vzduch dúškami tónov. Po pár chvíľach sa to stalo... Z dovtedy úplného ticha sa spustil koncert. Ale aký koncert... Bola to ako záplava zvyukov, ktorá sa privalí z ničoho. Koncert z niekoľkých vtáčích hrdiel, ktorý presne opakoval to, čo som na píšťale hral. Stíchol som a aj vtáci stíchli. Začal som hrať a spievali so mnou. Dokonca napodobňovali motívy, ktoré som hral. Bolo to zaujímavé.

Čarovná ríša sa rodí...

Práve na tomto mieste začali vznikať nápady na prvé články o nevidených silách lesa, ktoré sa mi pripomínali čím ďalej tým viac pri každej návšteve. Začal som dostávať rozličné dary. Od kameňov, ktoré sa nápadne podobali na diviaka až po jedinečného škriatka vytesaného do kameňa, ktorého som získal v pohorí Tríbeč. No najviac darov som získal nehmotných...

Tríbeč...

Práve Tríbeč je pohorie energiami veľmi podobné Malým Karpatom. Tu som si prežil mnoho príhod, ktoré boli ako sa hovorí medzi nebom a zemou. No spomínam si na jednu, keď som na kopci hral na píštale-koncovke. V lese nebolo nikoho, bol som pomerne ďaleko od hlavnej cesty. Hrám už hodnú chvíľu, keď tu zrazu počujem akoby niekto zapichoval do spadnutých listov kolíky. Neboli to kroky človeka, no opakovalo sa to a potom stíchli. Hral som so zatvorenými očami a zrazu som cítil, že sa na mňa niekto pozerá. Otvorím oči. Asi desať metrov odo mňa vidím veľkého srnca.

Stál a nehýbal sa. Chvíľu sme sa na seba dívali. Vtedy som pochopil, že ho prilákala moja hudba. Hlasná hudba píšťaly. Niekto by si mohol myslieť, že ho odplaší, no bolo to inak. Prišiel a pozeral sa. Počúval. Po chvíli ticha a vzájomných pohľadov sa bleskurýchlo otočil a zmizol v húštinách. Nechal za sebou iba doznievajúci šum v stálom zážitku.

Nápad s ebookom.

Samozrejme tu nejde len o zážitky. Texty, ktoré sú v ebook-u Čarovná ríša prírody len odrážajú to, čo som v prírode vnímal a vnímam. Sú o mojich pocitoch a názoroch. Taktiež o skúsenostiach, ktoré ku mne prichádzali a ja som cez ne viac spoznával seba. Cítil som, že ich skrátka potrebujem uverejniť a zosúladiť ich do prehľadnej formy. Preto vznikol nápad s e-bookom. Som presvedčený, že tie texty by zniesli aj knižné vydanie...

Déja vu...

Pitie vody z prameňov, chuť čerstvého medvedieho cesnaku, chodenie naboso po kameňoch a skalách... Tiché chvíle v lese, píšťalové zvuky tiahnúce sa nad dolinami, vietor vo vlasoch.. A všade naokolo zážitok a jednota. Tiež poznanie, že v každom strome a kúsku zeme je niekto, kto ma pozoruje a vníma ma. A vníma nielen mňa, ale každého človeka, ktorý do lesa príde. A nakoniec možno aj dávne spomienky, ktoré tu opäť spomíname, prijímame či opúšťame... a odpúšťame.

Karpaty...

Karpaty rovnako Biele ako aj Malé- sú miestom veľkých zmien a stretnutí. Križujú sa tu staré cesty, horské priechody, zívajú tu zbytky starých hradísk. Sú tu mnohé staré hrady na ktorých je ešte dodnes cítiť chuť minulosti.

Čnejú sa do priestoru ako polorozpadnuté zuby veľkých tvorov zaviatych časom. Tiež energie, ktoré vás nabádajú vyzliecť sa a rozbehnúť lesmi, preskakovať konáre, spadnuté kmene, sadať si do trávy, opierať sa o machové skaly a okúpať sa nahý vo vodopáde- jediného v Karpatoch. To sa dá len cítiť.

Čarovná ríša prírody- začítajte sa.

Mnoho z tejto atmosféry som preniesol do textov Čarovnej ríši prírody. Dalo by sa o tom všetkom dlho písať. Možno by to bolo zaujímavé, možno nie. Cítim však, že v textoch Čarovnej ríše prírody je ukryté posolstvo a odkaz, ktorý si tam dokáže nájsť každý vnímajúci a cítiaci človek so schopnosťou rozlišovať.

AKO MÔŽETE EBOOK ZÍSKAŤ?

KLIKNITE NA TENTO BANNER.

BONUS NAVYŠE.

 

K ebook-u Čarovná ríša prírody Vám  pribalím aj pieseň, ktorú som

nahral v štúdiu na mojej píšťale-koncovke. 

 

Na tejto píšťale som hral na mnohých miestach a stala sa mojím nerozlučným spoločníkom po lesných výletoch. Máte tak jedinečnú možnosť vypočuť si moju hru presne tak ako hrávam v lesoch a nasať niečo z tejto atmosféry aj pre Vás a Vaše budúce inšpirácie. Táto pieseň k tomuto ebook-u patrí úplne prirodzene.