Behanie - Ako začať a čo nám beh prináša?- 1.časť

26.10.2013 19:12

Osobne som dlhé roky o behanie veľmi nestál. Pamätám sa, že sme na základnej a strednej škole behali „dvánásťminútovky“ a „ tisícpäťstovky“. Vždy som mal z toho zvláštny pocit. Rýchlo som sa unavil a viac času som kráčal ako behal. No ako život plynie a človek sa mení, priťahuje k sebe veci, súzniace s ním a jeho cestou - v širšom smere ako v minulosti. Jednou zložkou v tomto smere je i beh. Tento článok bude mojou skromnou spoveďou o tom, čo je pre mňa beh, čo pri ňom vnímam, cítim a pokúsim sa svoje zatiaľ neveľké poznatky odovzdať i Vám - čitateľom tejto stránky.

 

beh, pár , šport, behanie

 

Prečo behať?

 

Beh je pre naše telo prirodzenejší pohyb než chôdza. Je vítaným a podporným prostriedkom pre zlepšenie imunity a metabolizmu. Tiež celkového upevnenia psychického, duševného, duchovného a fyzického zdravia. A skutočne- beh vplýva aj na všetky tieto zložky. Určite to nie je iba behanie z bodu A do bodu B... Začal som behať od jari roku 2013. Spočiatku iba pre to, lebo mi to umožňujú prírodné podmienky v mieste nášho bydliska. Videl som mnoho ľudí na našej hrádzi pri Váhu behať, jazdiť na bicykloch, kolieskových korčuliach. Jasne som cítil, že potrebujem aj ja aktívny šport, pretože cvičenie jogy je fajn, no je to väčšinou statický a pasívnejší pohyb. Potreboval som sa dobre spotiť a byť viac v pohybe. Tak som začal behať...

 

Vedel som, že chcem behať pravidelne a čosi pre seba urobiť. Moje rozhodnutie behať teda nebolo ovplyvnené druhými, no pomohlo mi, keď som videl koľko ľudí behá. Skutočné rozhodnutie pramenilo z môjho postoja. Podľa mňa beh ovplyvňujú aj tieto faktory:

 

Presvedčenie.

 

Ak sme vnútorne presvedčení, že chceme behať a tento postoj vychádza z nášho srdca - tak to zvládneme. Veľa ľudí sa na začiatku „zapáli“, no behajú pár dní, príde svalovica a naša lenivá myseľ si povie- kašli na to, nebehaj, prečo sa tak mučíš, fučíš tu, potíš sa. Vieš čo- nebolo ti lepšie doma?... - a práve tu nastupuje presvedčenie, že to zvládneme aj cez tieto počiatočné prekážky. Pokiaľ nemáme toto presvedčenie, behať prestávame. No pokiaľ áno, zvyšuje sa nám vnútorná sila, pevná voľa, fyzická sila a viac si veríme.

 

Svalovica pri začiatkoch.

 

Táto zložka beh tak neovplyvňuje, no píšem o nej hlavne pre začiatočníkov, ktorí sa pre beh „zapálili“. Čo robiť ak sa na druhý deň po behu nevládzete postaviť na nohy? Je to jednoduché. Choďte opäť behať. Len bežte menej a veľmi pomaly. Kyselina mliečna vo svaloch sa ľbehanie, ženaahšie odvedie ak je sval v pohybe- než v pokoji. Ak po svalovici nebudete dlhšie behať, svaly zatvrdnú a bude všetko ešte horšie. Takže bežte aj po prípadnej svalovici, len menej a kratšie. Riaďte sa intuíciou a signálmi tela. Ono Vám samo napovie, koľko chce behať a koľko už nie. Ak sa „rozbeháte“ a budete behať pravidelne- svalovica ku Vám už nepríde.

 

Motivácia - Prečo beháme?

 

Mnoho ľudí, hlavne mladých dievčat a žien si dáva za cieľ- schudnúť. Behajú hlavne preto, aby schudli. Zameriavajú svoju pozornosť na to o koľko počas behania schudli a nevedomky si tým okliešťujú myseľ. Podobá sa to na vodiča auta, snažiaceho sa čo najviac ušetriť na benzíne. Šoféruje tak, aby minul čo najmenej paliva, no zážitok z jazdy nevníma. Jeho myseľ nie je sústredená na zážitok, prítomný okamih, radosť z jazdy... Nebehajte preto, aby ste schudli. Behajte kvôli sebe, pre radosť z pohybu. Pre osobný rozvoj. A keď potrebujete, určite touto cestou aj schudnete.

 

Vzdialenosť.

 

Na začiatku je dobré vytýčiť si pevné vzdialenosti- teda budem behať napríklad od toho mosta k tamtomu veľkému stromu a podobne. Urobil som to takto ja- vy môžete mať iné spôsoby. Je to preto, aby ste získali určitý obraz toho, koľko ste schopní odbehnúť. Túto vzdialenosť je vhodné postupne zväčšovať a dávať si ďalšie ciele- dlhšie vzdialenosti. No ako všade aj tu platí- nepreceňovať sa a porovnávať sa iba so sebou. Neznamená to, že ak Vás predbehne bežec, musíte ho predbehnúť aj Vy. Vy neviete kto to je a ako dlho už behá. Preto sa porovnávajte len so sebou.

 

Ako som behal na začiatku?

 

Vytýčil som si vzdialenosti. Vyšiel som na hrádzu, trochu sa rozcvičil a behal som asi 1,5 km k zátoke pri Váhu. Tam som zastal, vydýchal sa pomalou chôdzou a asi za 5-10.minút bežal naspäť k miestu, kde som začal. Toto som robil asi týždeň. Potom som skúšal pri zátoke nezastať, ale bežať naspäť bez prestávky. Išlo mi to dobre, no cítil som, že mi tá prestávka chýba a ubúdali mi sily. Potom som to skúsil opäť s prestávkou v zátoke. Vyšiel som na hrádzu a bežal k zátoke. Tam som sa vydýchal a uvažoval akú kondíciu budem musieť získať, aby som pri spiatočnom behu zabehol nie len k miestu, kde som zvyčajne končil, ale oveľa ďalej- až na úplný koniec hrádze. Úsek, ktorý som chcel zabehnúť bol teda spiatočná cesta, ktorú som behával v pohode a plus ešte asi 2.km. Mojim cieľom bolo, dostať sa až na koniec hrádze. Tí ktorí ste z Trenčína- na koniec Žilinskej ulice, kde končí hrádza pri Nosickom kanáli Váhu a začínajú záhradky.

 

Niekoľko ďalších behov som vždy pri spiatočnej ceste predlžoval vzdialenosť o 100-200.metrov. Aby som si to ľahšie zapamätal, rátal som na hrádzi po ktorej som behal, lampy vonkajšieho osvetlenia. Mal som rekordy po piatu lampu, desiatu a pod. Jedného dňa som vyšiel na hrádzu a odbehol si k zátoke pri Váhu. Tam po chvíli začal opäť bežať naspäť. Nešlo mi o to dobehnúť až na koniec hrádze, išlo mi len o to- idem, koľko vládzem. A tak som postupne zlomil všetky moje rekordy a pomaly sa presúval k môjmu cieľu- konca hrádze. Prišiel som až na koniec hrádze a v úžase som ani nevedel ako som sa tam dostal. Dobehol som do cieľa o ktorom by som pred mesiacom nikdy nepovedal, že tam zabehnem. Teraz mám nové ciele a behám už na dlhšie trate, a vždy keď si na to spomeniem- mám zo seba radosť.

 

behanie

 

Vhodné oblečenie a bežecké topánky.

 

Určite bežecké topánky, podľa možností kvalitnejšie. No ak začínate behať, na začiatok bežecké topánky nepotrebujete. To, čo skutočne potrebujete si na beh zvyknúť a trochu sa "zabehnúť". Overiť si, či je beh naozaj pre Vás. Inak sa môže stať, že si nakúpite kvalitné topánky a oblečenie za stovky eur a  behať nebudete... Z vlastnej skúsenosti však viem ako je to behať napríklad bosý. Behanie na boso je úplne iná kapitola behania a je to zážitok... Čo sa týka oblečenia na beh, je dobré mať funkčné veci. tričko, ktoré odvádza pot a je vzdušné. Tiež mať na sebe maximálne tri vrsty v zime a jednu v lete... Celkom fajn bežecké oblečenie sa dá kúpiť aj v Lidli, keď je v ponuke... Podľa mňa postačí.

 

Kedy behať?

 

Môžete behať ráno, alebo večer. Mne sa dobre beží ráno i navečer. Podľa mňa je to aj individuálne, kto si ako zvykne a ako komu vyhovuje. Určite nebehať s plným bruchom... Keď už ste jedli tak minimálne hodinu po ľahkom jedle. No najlepšie je behať s prázdnym žalúdkom.

 

Dýchanie počas behania.

 

Platí tu zásada- nádych nosom, výdych ústami. Pričom výdych ústami má byť dva krát tak dlhší ako nádych. Nie je dobré nadychovať sa ústami - aj keď sa Vám to bude žiadať. Keď sa nadychujete nosom, aktivujete nervové zakončenia v sliznici nosa a vytvára sa energia nabíjajúca Vaše telo. Toto sa napríklad deje aj pri preplachovaní nosa metódou Néti používanej v joge. Ďalšou výhodou nádychu nosom je, že vzduch sa v nosnej dutine pokiaľ prejde do priedušiek a pľúc- zahreje. Vyhnete sa tak bolestiam hrdla a priedušiek. Pri nesprávnom návyku nadychovať sa ústami, vdychujete veľa vzduchu priamo do pľúc a nosnú dutinu obchádzate. Do pľúc sa vťahuje studenší vzduch, ktorý môže spôsobiť zápaly hrdla a bolesti v hrudi. Takéto dýchanie Vás stojí aj veľa energie, to znamená, že sa rýchlejšie unavíte. Na začiatku je dobré toto dýchanie kontrolovať. Nádych nosom- výdych ústami. Ak sa aj nadýchnete ústami- /stáva sa to aj mne, hlavne na konci behania/- jednoducho zapojte myseľ a v duchu opakujte- nádych nosom, nádych nosom. Naučíte tak svoje telo správnemu dýchaniu.