Angličtina v škôlke?

Môžete  namietať, nesúhlasiť. Ale to je jediná možnosť, čo môžete robiť.  V tomto článku chcem len ukázať na zhubnosť poangličťovania  sa v detskom veku.

To, čo sa dialo za čias štúrovcov, deje sa i dnes. Len nie je tu maďarčina, ale angličtina. Ten, kto chce ovládnuť iný národ, zoberie mu Slovo. Jeho suverénnosť, rodný jazyk. Potom je ľahšie manipulovateľný. Národ, ktorý učí cudzí jazyk malé deti sa predáva pod cenu. Neváži si samého seba. Najhoršia vec pre národ je prístup cudzích kultúr, vplyvov iných mentalít do národného povedomia.

A čo má s týmto spoločné angličtina, alebo nemčina? Ak napríklad vo veku šiestych rokov, možno aj skôr sa malé dieťa učí angličtinu, ako si môže uvedomovať svoje korene? Jasné, dieťa si ešte nič neuvedomuje. A v tom to je. Pokiaľ si nič neuvedomuje, ľahko nasaje do seba aj to  nepotrebné. Nedávno som videl v inzertných novinách reklamu na jazykovú Materskú školu. Malé deti vo veku od troch do šiestych rokov sa učia angličtinu. Príde domov a často vidí v televízii odpojenie, v reklame odpojenie, v byte odpojenie. Dieťa si to samozrejme neuvedomuje. Môžu za to jeho rodičia. V dobrej viere zapíšu ich dieťa na cudzí jazyk, kvôli aj vyššie uvedeným príčinám. No ono namiesto hrania sa, vytvárania si jeho detského sveta, kontaktu s naším jazykom, rozprávkami, tradíciami a prebúdzaním vlastného ducha aj cez rodičov - sa odpája.

Čo myslím pod pojmom odpájanie sa?

Nevenovanie sa deťom, dávanie prednosti kariére, odhadzovanie odpadkov v prírode, neúcta ku starším, velebenie mladých nagelovaných puberťákov ako hviezdy. Platenie obrovských peňazí športovcom, moderátorom, modelkám, neúcta k životu, škole, odvrávanie, televízne lacné programy, animované filmy s násilím kto koho prebodne. Porno, Facebook a jeho povrchné, umelé priateľstvá založené na odfajkovaní ľudí za priateľov a nepriateľov, mobilné telefóny u malých detí, stres u rodičov, pitie sladkých ne-nápojov, jedenie rýchlych ne-jedál, hamburgerov, používanie mikrovlnky, zábava v nákupných centrách, neváženie si Boha, Matky Zeme, uspokojenie sa s tým, čo je a čo nám kto ponúka, pľuvanie na Zem, rutinné pozdravy ako Dopo, Dovi, Kámo, Čaja, Cool,  naučené frázy, internetová plytká komunikácia, počítačové hry, „če-r-tovanie“ na Pokeci, Facebooku, diskusiách... Mobilné antény, nedostatok pohybu, ťažké jedlá, sladkosti, lieky, očkovanie, honba za mamonom.

Veľkým odpojením je považovanie všetkého čo je okolo nás, čo jeme, pijeme, dýchame- ako samozrejmosť. Neváženie si darov jedla, vody, vzduchu, živlov, Zeme, neúcta, plytvanie.

A k tomu pridáte malé dieťa s angličtinou, ktorého mozog je ako špongia a upína sa na všetko okolo neho... Čo z toho vznikne?  Z týchto ľudí potom môžu vyrásť ľudia absolútne neznalí histórie ich národa, istého povedomia seba samého, súladu s prírodou. Ale hlavne je to odpájanie prirodzenosti už v detskom veku. Nehovorím, že kto nepozná históriu národa je odpojený. Odpojený je ten, kto sa našiel v texte vyššieho odstavca. Ak niekto prijíma v útlom veku cudzí jazyk, prijíma aj jeho energie, kultúru, vyžarovanie, správanie. Pozrite sa na  odvrátenú stránku /nielen západných krajín/. Tam je bežné, že sa deti už nekoja. Umelé mlieko sa im zohreje v mikrovlnke, prebalí ho pestúnka, žena pomaly nevie uvariť doma polievku, tak ju kúpi hotovú v konzerve. 

Veď veľa detí nevie ani poriadne po slovensky a už sa učia angličtinu. Toto dieťa podvedome preberá na  seba cudzie energie a tvorí sa v ňom čosi cudzie. Takýto človek môže byť v budúcnosti slušný, vzdelaný. No v detstve, kde sa formuje charakter človeka, kde vznikajú a tvoria sa zážitky, emócie, návyky, zlozvyky, formuje sa povaha, - príde cudzí jazyk. Detský mozog nie je pripravený na takúto záťaž. Urobí to, že začne všetko sústredenie venovať napríklad angličtine a vysunie svoje detské sny. Jeho detský, zraniteľný svet ustupuje pred svetom dospelých. Formuje sa v ňom návyk na cudzie. Potom už ťažko môže rozpoznať čo je skutočne jeho vlastné, alebo dovezené. Ľahko preberá to čo vidí, počuje, konzumuje do seba. Od toho potom vznikajú jeho činy, slová, správanie. Namiesto slovenských jabĺk jeme lacné poľské, španielske. Namiesto našich zemiakov, francúzke-predvarené. Pór je z Belgicka, mrkva z Čiech, Slnečnica z Maďarska... 

A jazyk? Ten je z Anglicka, Ameriky, Nemecka... Nedovážame ho. Pestujeme už v detských hlavách.

Človek presýtený cudzími, plytkými jemu nezdravými energiami je ľahko manipulovateľný, neoveruje si veci, nechá sa položiť tam, kde ho iní chcú mať. Je odpojený. Ani strom nemôže žiť bez koreňov. Ak malé deti zapíšeme na cudzí jazyk, vychovávame z nich vedome stromy bez koreňov. Dieťaťu berieme jeho slobodnú vôľu. To, že si rodič myslí /pod tlakom spoločnosti/, že to je tak správne, pretože doba to žiada, je na jeho zodpovednosť. To však vôbec neznamená, že jeho rozhodnutie je správne aj pre jeho malé dieťa! Keď bude chcieť ísť v dospelosti niekam pracovať do zahraničia, angličtinu sa naučí. No bude to už jeho rozhodnutie. On sám si určí toto áno a toto nie. Takéto dieťa je viac zodpovedné a silnejšie. Ak mu zoberieme právo sa rozhodnúť, oberáme ho o jeho osobnosť, individualitu. Myslíme si, že mu pomôžeme ak ho už v mladosti učením cudzieho jazyka pripravíme na túto dobu. No práve opak je pravdou. Angličtina a akékoľvek cudzie vplyvy len rozvrátia, otrasú a poškodia jeho krehké myšlienky, korene. Ak však dieťa je v prostredí, kde sa s ním rodičia zhovárajú, nechávajú aj na ňom aby sa rozhodovalo, preukazujú si navzájom úctu a deti sú vedené k zodpovednosti za ich činy - práve aj toto v nich buduje silnú osobnosť.

Ak otec kričí na mamu a pozerá po iných ženách, syn to vidí a bude to robiť aj on, pretože to považuje za správne.

Je to len škoda, pretože Slovensko má v sebe veľké hodnoty. Tým nemyslím baču s fujarou. Iné.  Je to cítenie, dar Slova, vnímanie, súlad so Zemou, vnútorná srdečnosť,  ktorá stále pretrváva aj napriek všetkému. Krásna krajina a ľudia so srdcom. Otvorené rodné hodnoty.  Len sme ovládaní a manipulovaní. Odpájaní. Aj angličtinou. Doplácame na neznalosť a nevedomosť našich koreňov. Necháme sa oblbovať čačkami a gýčami iných.

Je to ako alkohol. Droga, ktorá sa voľne predáva a je zákonná. Využíva sa ľudská slabosť. Cigarety to isté. Prečo? Lebo sú z toho peniaze. Štát ryžuje na naozaj hlúpych ľuďoch, ktorí sa stávajú otroci svojho vlastného života. Takýchto ľudí niekto potrebuje. Kto to je? Odpovedzte si každý sám?  Sú dobrí pešiaci do cudzieho šachu. A vziať v mladom veku čaro rodného jazyka, osobnosť a zapchať ústa cudzinou je len rýchla cesta k vyhodeniu z hry... 

Nech si každý odpovie sám ako svojím životom maľuje to čomu verí? A čomu veríme?

A kto skutočne som?

V Amerike sú krásne domy. Veľké, slnečné. Sú krásne. Nablýskané, čisté. A sú z umelej hmoty. Ich steny sú umelé. Žijú v peknom, ale umelom svete. A silný vietor sa rýchlo blíži... Tam sa málokomu chce miešať cement a klásť tehly. My to však vieme. My na to máme. Stavajme seba z tehál a cementu, nie z umelých stien. Lebo, naozaj, pozrite- víchrica sa priblížila.