Ako sa zmeniť? - 1.časť

Na to, aby sme mohli vedieť, kto naozaj sme, musíme opustiť to, čo nie sme. Píše sa to dobre, číta sa to ešte lepšie, ale ako na to? Ako to urobiť? Kde je ten bod od ktorého sa máme odraziť? Tento článok nemôže posunúť tuto tému do konečných rovín, pretože každý človek pracuje na niečom inom a nik Vám nemôže dať presný návod na to ako spoznať seba samého, len Vy sami. No dovoľte mi pár slov k objasneniu a uľahčeniu nášho hľadania.

Situácie v ktorých sa cítime nešťastní a strápení nám len ukazujú, kde máme ísť. Sebaprijatie, postavenie sa výzvam života, rozpoznanie darov od pohodených návnad. Aj smútok, zúfanie a náladovosť hovoria našou rečou. Uveďme si malý príklad. Istý človek sa cíti nevyrovnaný a strápený. Sám nevie, čo má robiť a tak sa naplno oddá svojim emóciám. Oddať sa ale neznamená prijímať seba taký aký skutočne som, ale začne hádzať vinu za jeho neslobodné pocity na iných. Odsudzovať, posudzovať a vidieť na druhých len to najhoršie. No to, čo vidíme na iných, sa často dotýka  aj nás. V okamihu odsúdenia sa treba zastaviť. Tu nám život hovorí a ukazuje to, čo nie sme. My nie sme odsúdenie, ale prijímanie. Naše negatívne pocity nás učia. Ak k tomu takto pristúpime, uvoľníme záťaže hovoriace nám o našom trápení a odsudzovaní iných.

Sebahodnota a nové základy.

Veľa krát nám vlastná sila ukazuje našu odvrátenú tvár. Ak niekto v sebe cíti bojovnosť a odvahu postaviť sa za iných, pocíti aj druhú tvár. Tvár ega. To nám hovorí, že postaviť sa za iných je rozhodovať o nich, ovládať a manipulovať. To je predsa moc, alebo nie? Čo je to moc? Pýta sa ego. Zrazu takýto človek aj keď si uvedomuje svoju silu a česť, stojí na vážkach. Dve strany. Jedna lákavá, druhá tiež. Tu chcem povedať, že na to, aby sa človek dokázal upevniť v svojej sile, potrebuje si prežiť aj svoju slabosť. A priznať si svoju slabosť je prejavom sily.  Len tak je sila prežitá, keď ju dokáže odlíšiť od slabosti. Ďalší príklad. Máte priateľov, ktorí sa Vám niekedy zdajú neúprimní, no často si toho ani nevšimnete, pretože sa Vás to nedotýka. Títo priatelia na energetickej úrovni korešpondujú s Vami, teda žijú v istom svete vecí a predstáv, pod ktoré spadajú a tento svet im vyhovuje. Rovnako v tom žijete aj Vy, lenže Vám sa to nezdá ako svet, ktorý ste si vytvorili Vy sami.

Neuvedomujete si to a plávate na podobnej vlne s Vašimi priateľmi. Ich neúprimnosť voči Vám /napríklad neprídu na dohodnuté stretnutie, odmietnu si prevziať vec, ktorú ste im kúpili po obojstrannej dohode, takže zrazu zostane Vám, alebo sa máte stretnúť a oni sa neozvú/, teda táto neúprimnosť od nich ku Vám sa Vás nedotýka. Prečo? Pretože ste na podobnej vlne, takže nevidíte, čo sa Vás malo dotknúť, alebo čo ste mali vidieť. A za druhé, ste v tom, čo nie ste Vy. Ale to, že to už nie ste Vy uvidíte jedine vtedy, ak Vás takéto konanie prinúti reagovať inak ako sklopením uší, alebo strachom z toho, že niečo poviete, čo by mohlo niekoho nahnevať. Ak by ste to boli naozaj Vy, neúprimnosť by ste od svojich priateľov nedovolili, pretože by ste mali vytýčené hranice. Napríklad ak neprišli na dohodnuté stretnutie a Vy na to reagujete mäkko slovami ako -   nič sa nestalo, to je v pohode, ako by som sa mohol hnevať..... Nedáte im pocítiť, že ste tu aj Vy, že ste ich čakali a vyhradili si čas na nich, oni podobné situácie vytvoria znova. A Vy to v rámci „slušnosti k nim“ opäť prehltnete a budete hrať veselého a skvelého človeka podľa šablóny. Samozrejme vždy treba jednať podľa okolností s rešpektom voči iným. Tiež je rozdiel pokiaľ sa to stane prvý krát, alebo sa to opakuje.

Vytvorenie hraníc.

Prečo toto píšem? Pretože Vaši priatelia /ešte stále sú to Vaši priatelia?/  by si takéto niečo nedovolili, keby im po tomto všetkom dáte najavo seba. Vytvoríte a prejavíte seba, nie tým, že budete mäkkí a prijmete to, čo sa stalo /pretože vtedy to opäť nie ste Vy a nedáte priateľom pocítiť Vašu cenu a hranice/, ale tým, že poviete- Počuj človeče, Tvoje správanie bolo divné a nechcem, aby si so mnou zaobchádzal takýmto spôsobom. Ja mám svoju česť a to isté žiadam aj  od Teba. Ak si myslíš, že sa nič nestalo, mýliš sa. Môj čas je drahý a urobil som si ho pre Teba.  Tým, že si ani nedal vedieť, že neprídeš, si ma zjavne nevážiš a ja neviem, prečo by som si mal ja vážiť Teba.  – /samozrejme, nie vždy sa takto dá jednať, je potreba zvážiť okolnosti/ Ak sa takto zachováte riskujete.

No riskujete iba to, či ten človek pri Vás zostane ako priateľ. On totiž nebol zvyknutý na takéto nové jednanie od Vás a iste bude zmätený. Často to pokladal za normálne, že sa neozval. A aj Vy, že neprišiel. Vždy ste sa potom stretli v inom čase. No teraz Vy začínate určovať svoje hranice voči sebe a  iným. Riskujete len to, či ten človek zostane pri Vás. No ak máte čistý zámer,  konáte s priamym vedomím, neriskujete nič. Ľudia začnú byť pri Vás zmätení, pretože zrazu ste niekto iný za koho Vás mali. V ich očiach sa odrazu môžete javiť rôzne. Buď o Vás budú hovoriť, že ste namyslený, sebecký, falošný a ktovie čo ešte. Pre Vás nech toto nie je podstatné. To naozaj dôležité je byť k sebe úprimný. Jednať s druhými priamo a čestne. Byť dobrý vôbec neznamená byť mäkký. Tým sme sa dostali k ďalšej kapitole ako odhodiť to, čo už nie ste a tá znie-

Postavte sa za seba.

Tým, že ste povedali tieto slová, ste si určili nové hranice. Zrazu všetko, čo ste predtým považovali za Váš svet - sa začne rúcať. Pretože už to nové, čo máte v sebe, nekorešponduje s energiami Vášho a sveta Vašich známych. Odrazu to, čo predtým bolo bežné, napríklad rušenie iných počas Vášho spánku vo vedľajšej izbe, alebo ak Vás niekto predbehne pri čakaní k pokladni v obchode, na to už reagujete novým spôsobom. Môžete sa javiť iným zvláštny, no zase - netreba sa báť. Kráčate len sami ku sebe. Tým, že iným poviete, počkaj toto je moje miesto a mám na to právo, pretože ja som tu bol skôr, tým stúpnete na cene v sebe. A nie je to ani nafúkanosť, či namyslenosť. Akosi sme si zvykli byť ovečkami, ktoré sú večne ticho. Prečo by ste si nemali hájiť Vaše hranice a záujmy? Energie, na ktorých ste rástli Vás začnú opúšťať a objavia sa nové. Začnete si priťahovať úprimných ľudí, ktorí majú svoje hranice a zdravú sebaúctu.