Ako sa to u mňa všetko začalo?  Spomeniem tu ako som sa dostal na túto cestu a čo bolo tým AHA momentom, ktorý to všetko naštartoval. Možno Vás to bude inšpirovať.

 

Pred asi desiatimi rokmi som mal 110kg. Pri mojej výške 200cm som mal nadváhu. Vtedy som jedol všetko. Majonézu, mlieko, smotanu, salámy, sladkosti. Na posedenie som zjedol aj polovicu celej salámy. Mal som rád cukríky. Jedno balenie Bonparov som zjedol na posedenie. Do toho 10.horaliek, ktoré som zapíjal sirupovou vodou... Lámali sa mi zuby. Mal som v nich diery, kde sa mi dostávali kúsky jedla. Raz sa mi dokonca jeden zub zlomil.

 

Nemohol som jesť ani orechy, či semiačka, pretože moje zuby by sa na orechoch zlámali. Psychicky som bol veľmi podráždený a mrzutý. Nevedel som spávať, užíval som bio-melatonín z lekárne, aby som zaspal. Vtedy som pracoval vkuse asi pol roka na nočných zmenách. Kondíciu som nemal žiadnu. Vôbec som necvičil, nepracoval na sebe. Išlo to takto dlho. Až raz po jednej príhode, som si povedal, že to musím zmeniť.

 

A vtedy to prišlo.

 

Stalo sa to v nemocnici. Neležal som tam, len som išiel na kožné. Vyhodil sa mi ekzém a nevedel som čo s tým. Samozrejme vtedy som nevedel nič o iných možnostiach liečby. Sedím v čakárni u lekára. Po hodine otvorí sestrička. Vraj nech sa páči. Nepáčilo sa mi, no aj tak som vošiel. Za písacím stolom, sedela doktorka. Spýtala sa, čo mi je. Ja na to, že mám ekzém a neviem, čo s tým. Vyzlečte si tričko a tielko. Urobil som. Dala mi na chrbát nejaké vzorky látok, náplasti a vraj sa uvidí. Keď niečo zčervená, podľa toho sa ukáže na čo som alergický. A mám prísť za týždeň. Náplaste nemám strhávať.

 

Je to tu...

 

OK. Za týždeň som prišiel. Pani doktorka ich strhla a pod jednou z nich bolo niečo zapálené. Vraj mám alergiu. Na čo, to už teraz neviem. Hovorila mi, že nemám jesť mlieko, mäso a škodí mi chleba. Celý prekvapený som sa jej spýtal, čo mám teda jesť? Odpoveď som nedostal... a potom som sa spýtal rozhodujúcu otázku- „PROSÍM VÁS Z ČOHO MÁM TEDA TEN EKZÉM?“ Na to mi odpovedala presne toto- „TO JE LEN NEJAKÝ BACIL“...

 

AHA...

 

Vtedy mi to prišlo. Ostal som zaskočený, že toto mi povie človek, ktorý vyštudoval medicínu. Čakal som všetko možné, no toto bolo ako od 5.ročného dieťaťa. Vtedy prišlo vyjasnenie, že TU NAOZAJ NIE JE CESTA. Toto mi nepomôže. Chýbal mi tam zmysel, hĺbka, príčina. "Bacil" mi nestačil. Vám by to stačilo? Potreboval som ísť hlbšie.  Celý čas domov som o tom premýšľal. /Teraz viem, že to, čo mi tá doktorka povedala bola pre mňa úplná premena. Bol to pre mňa dar. Nakoplo ma to niečo radikálne zmeniť. Naozaj to asi musela byť tak primitívna odpoveď, aby som to pochopil./

 

Ani neviem ako - ocitol som sa zrazu pred obchodom, kde ponúkali alternatívne prístupy k zdraviu. Vo výklade mali plosky nôh s reflexnými bodmi, plagáty s čiarami na tele /vtedy som ešte nevedel, že sú to meridiány/ Pani tam vykonávala sviečkovanie, niečo z čínskej medicíny, Bachovu terapiu. Tak som tam vošiel. Ani som nevedel prečo. A od toho dňa sa to začalo.

 

Dokonalá očista těla...

 

Potom prišiel ďalší silný moment. Po prečítaní prelomovej knihy od G. Malachova- „Dokonalá očista těla“, som sa rozhodol na radikálnu zmenu. Otvoril som smetný kôš a vyhodil /doslova/ všetky potraviny ako biely cukor, bielu soľ, párky, salámy, bielu múku. Toto všetko som dal do smetiaka. Pamätám si na to, pretože ako som bol vyniesť toto všetko do kontajnera, prišiel som domov a zistil som, že nemám čo jesť...Viem, znie to teraz divno, no vtedy som mal dosť extrémne obdobie. Buď všetko, alebo nič. Začal som si robiť klystíry, cirkulačné dýchania, meditácie a zmenil som úplne stravu.

 

Nové jedlá a joga...

 

Najprv som vôbec nevedel, čo budem jesť. Zistil som, že môžem robiť jednoduchšie a výživnejšie jedlá, začal som si robiť kaše, kúpil si odšťavovač. Pamätám si na ten skvelý pocit, keď som si dal naklíčiť fazuľu mungo a vyrástli mi dlhé klíčky. Prvý krát som jedol skutočne hodnotnú stravu. Moje telo úplne spievalo. Jasné, bol som hneď hladný, no ten pocit bol skvelý. Na papier som si rozpísal všetky cvičenia z jogy, ktoré som chcel robiť a začal sa ich učiť. Vytvoril som svoje zostavy, ktoré som každý deň cvičieval. Nemal som žiadneho učiteľa, pomocníka, či mentora.

 

Len knihy, moje odhodlanie a ja. Moje okolie sa na mňa začalo pozerať zvláštne. Viditeľne som schudol, začal sa meniť. /teraz však viem, že to bol len úplný začiatok zmeny.../ celý život som bol zvyknutý jesť bravčové rezne, teraz som sa stal takmer zo dňa na deň vegetariánom. Veľmi mi to však nešlo, tak som občas nejaké mäso zjedol. No aj tak som ho dosť obmedzil. Začal som robiť očistné hladovky. No nie s cieľom schudnúť, ale skrátka ísť do toho. Hnala ma túžba po novom, čo som chcel skúsiť. Niečo vo mne veľmi túžilo sa očistiť. Hladovky mi k tomu veľmi pomohli.

 

Vlastný moč???

 

No a na začiatku všetkého bola urinoterapia. Pamätám si na môj prvý hlt... Bol som skrútený až po uši. No postupne som vydržal a našiel som si cestu. Močom som si liečil oči, uši, rany na tele. Od urinoterapie som sa začal veľmi čistiť a ráno, kým som šiel na šiestu do práce som o štvrtej vstal a natrel si moč na celé telo. Prečítal som mnoho kníh a veľa z nich aplikoval do praxe. Keď som vstupoval na túto cestu, o chudnutí som nepremýšľal. Chcel som sa čistiť, urobiť zmenu a cítiť sa lepšie.

 

Vtedy som začal publikovať vo Vitalite a práve prvý článok o urinoterapii spôsobil obrovský záujem. V tomto časopise už nepublikujem, no bola to pre mňa dobrá skúsenosť.

 

Teraz som skúsenejší, zrelší, no stále je čo dobiehať. Jedno dosiahnete, kamsi prídete a chvíľu sa akoby nedeje nič. Potom zase niečo príde a skúša Vás to, či na to máte. Ono je to trochu ako počítačová hra. Aj v nej človek najprv začína s málom. Niečo urobí a získa body, peniaze. Za tie si kúpi novú výstroj a zrazu je silnejší. Získa nové skúsenosti a môže ísť ďalej. No a nakoniec keď už je nabalený skúsenosťami, pri plnej sile je postavený pred najťažšiu skúšku. Ak ju urobí, hru vyhráva.

 

Skúsenosti...

 

Myslím si, že náš život je tomu občas podobný. Tiež si prechádzame skúsenosťami na ktoré teraz máme. To, na čo nemáme, tak ku nám nepríde, pretože by sme to buď nepochopili, nevšimli si toho, či určite nezvládli. Až ako naberáme naše uvedomenie, skúsenosti, zrejeme, otvárame sa iným väčším výzvam- postupujeme ďalej.

 

Samozrejme cesta pokračuje a stále sa mením. No ak som túto premenu zvládol ja, určite to zvládnete aj vy. Začnite s málom a podporia vás drobné úspechy. Z drobných úspechov sú väčšie a väčšie a potom to už ide samé. Prajem Vám to.

 

KAM ĎALEJ?